Na ukrajinskej kríze výrazne vidno ako EÚ koná stále viac v záujme elít USA ako v záujme svojich občanov. Ekonomické sankcie uvalené na Rusko spätne zvyšujú ceny energií pre občanov EÚ, na USA však majú zanedbateľný vplyv. Európske krajiny zvyšujú vojenské výdavky, ku ktorým ich USA už dlhodobo tlačí, opäť na úkor výdavkov do služieb pre svojich občanov. EÚ úplne rezignovala na ekologickú politiku a podporuje nákup frakovaného plynu z USA, dovážaného tisíce kilometrov tankermi s dieslovými motormi. Tieto ústupky však nie sú novinkou. EÚ v minulosti ustúpila napríklad v otázke dovozu geneticky modifikovanej sóje z USA, nevytvorila dostatočný tlak na USA proti bombardovaniu Sýrie a podobne. Príkladov, keď EÚ zlyháva je veľa. Otázkou však zostáva, prečo sú európske elity v takomto lokajskom postavení voči vláde USA.
Dôvodov môže byť viacero. Ekonomicky USA vlastní v EÚ viacero veľkých spoločností a médií, je dôležitým zamestnávateľom. Európska infraštruktúra sa spolieha na služby VISA, MasterCard, Facebooku či Googlu. USA investuje napríklad do plynovej infraštruktúry v EÚ, je dodávateľom zbraní, a pod.
Vojensky si USA v Európe prostredníctvom NATO udržuje veľký vplyv. NATO nie sú iba vojenské základne, ktoré môžu svojich vojakov nasadiť v prípade nepokojov. Sú to dôstojníci NATO, ktorí majú svoje pevné miesto v štruktúrach európskych ministerstiev obrany, a majú citlivé informácie o armádach jednotlivých krajín, ktoré má následne k dispozícii vláda USA.
V neposlednom rade je tu “mäkká sila” USA, kde americká administratíva otvorene pomáha financovať sieť občianskych združení v celej EÚ. Pomocou grantov na činnosť, americké ministerstvo zahraničných vecí “podporuje dosahovanie cieľov zahraničnej politiky vo svete“. Takéto granty dostáva i viacero mimovládnych organizácií na Slovnensku ako Transparency International, Človek v ohrození, Via Iuris, Post Bellum, konspiratori.sk, a podobne.
Všetky tieto iniciatívy potom okliešťujú samostatnosť EÚ v rozhodovaní. A keď sú občania jednotlivých štátov s EÚ nespokojní, Únia to nerieši zlepšením dialógu a návrhom konštruktívnych riešení. Naopak, jej odpoveďou je snaha o revíziu základných zmlúv EÚ tak, aby jednotlivé štáty už nemohli spôsobovať toľko “problémov”. Aby už nebolo možné vetovať rozhodnutia elít, ale aby sa pracovalo “väčšinovým konsenzom”, čo je len iný názov pre zvýšenie demokratického deficitu na úkor menších krajín v EÚ.
