Plagát k seriálu Girls. Zdroj: wikimedia
Sledujúc americký, podľa niektorých feministický seriál Girls, by sme ľahko mohli nadobudnúť dojem, že stať sa učiteľkou nemusí byť až taký zlý nápad. Hannah Horvath sa k práci v škole dostáva bez väčšej námahy, deti ju rešpektujú a zbožňujú, nerieši žiadne spory v školskom zbore a jej týždeň pred výplatou je rovnako dlhý, ako všetky predošlé. Girls iste nie sú autentickým svedectvom každodennej reality moderných žien. Jedine, že by ste mali tridsať, najlepšie možné vzdelanie, chodili na neplatené literárne stáže a dostávali štedré vreckové od svojich rodičov. Tunajšie pomery ponúkajú oveľa menej romantickú, no možno tým viac feministickú verziu učiteľskej reality. Učiteľky sa totiž začiatkom roka stali aktérkami azda najväčšej mobilizácie žien v dejinách Slovenska.
„Väčšina učiteľov nie je tak neempatická ako väčšina lekárov. Kvôli peniazom nenechajú mnohé deti týždne napospas chorým starým rodičom či ulici.“ Aj také poznámky zaznievajú na margo aktivít prebúdzajúceho sa nespokojného učiteľského stavu. Kde sa vzala predstava „lekárov“ ako nekompromisných vydieračov, ktorí uspeli vďaka tomu, že hazardovali s ľudskými životmi, a submisívnych „učiteľov“, ktorých štrajk je nanajvýš symbolickým gestom? Výpadok nemocnice napácha rozhodne väčšie škody ako zavretá škola. Jedným z dôvodov bagatelizovania vplyvu a významu učiteľského štrajku však môže byť aj to, kto je jeho hlavným aktérom. V kontexte šesťtýždňového štrajku sa spomínali len „učitelia“, hoci až osemdesiat percent učiteľského stavu tvoria ženy. Na druhej strane, učiteľky sa na príprave a organizácii štrajku podieľali mimoriadne aktívne, no v médiách ich záujmy reprezentuje pánsky klub.
Podporujeme… Zdroj: FB stránka IVU
Iniciatíva slovenských učiteľov na september pripravuje stupňovaný štrajk, teda krátkodobé prerušenia práce, ktoré sa budú v istých intervaloch predlžovať a majú zasiahnuť rannú prevádzku škôl. Rodičia teda budú opäť čeliť zápasu s dovolenkovými lístkami a šéfovou nepriazňou. Je pritom zrejmé, že na situáciu doplatia predovšetkým ženy-matky, v starostlivosti o deti stále považované za „rodiča prvej kategórie“. Ak sa do septembrového štrajku zapojí ešte viac učiteľov/učiteliek ako naposledy, začnú sa pracujúce matky húfne vracať – aspoň načas – k tradičnej role ženy v domácnosti?
Učitelia a učiteľky nazvali jednu zo svojich brožúr ironicky Z rozprávky do rozprávky. Ostáva len veriť, že učiteľský zápas zostane verný tradícii a bude mať – pre všetkých zúčastnených – šťastný koniec.
Priame prenosy RTVS z európskeho francúzskeho šampionátu sa znova niesli v duchu hesla „futbal, hra pánov tvorstva“. Sériu zápasov komentovala pánska zostava na čele s Marcelom Merčiakom, ktorému ešte donedávna neboli ženy v športovej žurnalistike po chuti. Napokon, športovým komentátorkám sa na celom svete dostáva uznania skôr v podobe rebríčkov ako „40 Hottest Sports Reporters“ a pod. Žena v televíznej redakcii obvykle dosiahne nanajvýš na redaktorský pult športových novín. O tom, že sa tam ocitá pod prísnym drobnohľadom mužského publika, by mohla hovoriť nielen Jana Hospodárová („Janka, tebe to dnes večer tak pristane,“ zaškľabí sa každý večer Patrik).
Akosi sa očakáva, že v dobrom športovom komentátorovi sa snúbi kus poriadneho drsného chlapa s citlivou dušou malého chlapca (áno, vždy som chcel byť ako Messi, len som na to nemal nohy a od detstva mám problém s váhou). Ženy sa v tejto branži hodnotia skôr podľa estetických kritérií. Ani tie najatraktívnejšie však vzhľad neuchráni pred spravodlivým hnevom alfasamcov dožadujúcich sa basu svojho komentátorského toreádora.
Claudia Neumann. Autor: Peter Kneffel. Zdroj: ZDF
Svoje o tom vie nemecká športová komentátorka Claudia Neumann. Od televízie ZDF dostala šancu komentovať hneď niekoľko zápasov na tohtoročných futbalových majstrovstvách (prvý z nich rozhodol o víťazovi súboja Slovenska s Walesom). Komentátorské kvality Neumann možno spochybniť len ťažko. Vzhľadom na to, že šlo o prvú ženu za futbalovým komentátorským pultom, musia byť mimoriadne. Napriek tomu bolo jej vystúpenie označené za trapas a jej hlas za iritujúci.
Neumann si od svojich virtuálnych hejterov vyslúžila nielen kritiku (a to asi všetkého, od farby vlasov po bežné zakašľanie), ale aj vlnu zastrašovania. Obsah komentárov na Facebooku by sa dal zhrnúť nasledovne: vyhrážky znásilnením, sexizmy, homofóbne odkazy. Ženy by futbal jednoducho nemali komentovať. Nie je to správne. Bodka. Neumann, šokovaná postojom verejnosti, sa zmohla len na ťažký povzdych. Hej, ľudia, veď ide len o futbal. Ale futbal je nebezpečná hra – zdá sa, že nielen na trávniku.
Ktovie, kedy a či vôbec, si na podobný krok trúfne niektorá zo slovenských komerčných televízií. Je na čo nadviazať. Prvou Slovenkou, ktorá komentovala športový zápas, bola Mária Závarská-Lukačovičová. Pôsobila ako redaktorka spravodajskej redakcie Čs. rozhlasu v Bratislave a komentovala dokopy štyri olympiády. Aktívne sa športovému komentovaniu venuje aj Petra Ázacis z televízie TA3.
Oľga Hamadejová. Autor : Milan Červenka. Zdroj: sjz.sk
Spomínanej RTVS sa však už podaril najmenej jeden husársky kúsok. „Okrasou“ minuloročných futbalových majstrovstiev bola redaktorka Oľga Hamadejová, ktorá robila živé vstupy počas priamych prenosov. Dôveru športovej redakcie získala aj tento rok, keď moderovala štúdio Tour de France. To, že „plavovlasá fešanda“, ktorá „oplýva charizmou a dávkou sexepílu“ je bývalou aktívnou športovkyňou a licencovanou basketbalovou trénerkou, o nej vie len málokto. A z komentárov ako „Síce je dobrá, no určite jej Merčiak všetko kričí do ucha, pretože sama by to z vlastnej hlavy nemala“ si vraj už ťažkú hlavu nerobí. Napokon, čo iné jej zostáva.
Následkom nedávneho politického zemetrasenia v Británii sa na čele vlády ocitla Theresa May. História sa opakuje, povzdychli si mnohí, máme tu novú Železnú lady. Keď bola May v deväťdesiatom siedmom zvolená do palamentu, obliekla si rovnaký modrý kostým, ako Thatcher v sedemdesiatom deviatom, keď kráčala po Downing Street. To predsa nemôže byť náhoda.
Theresa May miluje topánky, informovala tlač. A je takmer štyridsať rokov vydatá, bezdetná, oddaná svojej práci. Ešteže tak. Pri bližšom pohľade na jej politickú kariéru je zrejmé, že podobnosť medzi ňou a Margaret Thatcher siaha za krajčírsky salón. May je stelesnením političky, ktorej úspech verejnosť toleruje vďaka ostrým lakťom a britkému slovníku. Ako zvyknú tvrdiť niektorí samozvaní komentátori, je to síce žena, ale má gule. Napokon, sama May hovorí, „Nech je to žena alebo muž, čo sa počíta, je kvalita jednotlivca“, čím dostála povesť toryovskej ženy. Ako dodala, „Som inštinktívne podozrievavá voči pozitívnej diskriminácii. Patrím medzi vášnivých stúpencov meritokracie.“
Theresa May. Zdroj: Fawcett Society. flickr.com
May publikovaním „Výzvy k ukončeniu VAWG“ (Violence Against Women and Girls) v roku 2010 otvorene vyjadrila podporu ženám. Dokument sa dokonca stal vládnou stratégiou v boji proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách. V prípade skupiny žiadateľov o azyl v detenčnom centre Yarl’s Wood však už bola neoblomná. V centre sa ocitlo množstvo žien, ktoré unikli z vojnou postihnutých oblastí. Boli medzi nimi aj obete sexuálneho násilia a tehotné ženy. A to vinou personálu Yarl’s Wood, ktorý ženy ponižoval, sexuálne obťažoval a znásilňoval. May, vtedy ešte na čele britského ministerstva vnútra, tieto ženy odmietla prepustiť, pričom podrobnosti o afére zamlčiavala.
Uvidíme, či bude May pokračovať v nevraživej politike svojej strany, známej rozsiahlym programom úsporných opatrení. Už dnes sú napríklad služby poskytované menšinám značne okresané, na čo doplácajú aj obete najrôznejších foriem zneužívania. Predstava žien ako obetí nepriaznivých životných okolností je toryovským „feministkám“ cudzia, a preto nehľadajú argumenty na ich systematickú ochranu. „Women power“ a trocha šťastia je z pohľadu profesionálok v bielych golieroch dostatočnou zárukou hladkého kariérneho postupu a finančnej prosperity. Ekonomike sa predsa môže dariť len vtedy, ak nebude musieť donekonečna financovať rozsiahle sociálne programy, a ak sa čo možno najviac žien ocitne vo vysokopríjmových zamestnaniach. A čo môže byť lepšou inšpiráciou k tomu, aby sme sa „viac snažili“, než jagavé politické superstars typu Sarah Palin a po novom aj Theresa May?
Autorka je filozofka.
