Ekonómovia neskúmajú prax, aby následne zostavovali teórie, realitu sa snažia vpratať do svojich teórií
Analytik INESS, Róbert Chovanculiak, napísal článok, ktorý spochybňuje paritu kúpnej sily, ako štatistickú metódu. Samozrejme, každá štatistická metóda je v rámci hesla „uznávam len tú štatistiku, ktorú sám sfalšujem“, spochybniteľná. Túto vetu vraj kedysi dávno vyslovil Winston Churchill, bývalý britský politik a ministerský predseda počas druhej svetovej vojny. Spochybňovanie akýchkoľvek údajov a štatistík je samozrejme, z vedeckého hľadiska, žiadúce a potrebné, hlavne keď potrebujeme nájsť odpovede na zložité a komplexné otázky a javy.
Čo má a čo nemá analytickú silu?
Problémom vyjadrení analytika INESS je ale fakt, že on odpovede nehľadá, on ich má. Holandský antropológ Joris Luyendijk, skúmajúci „bankárov“ z londýnskej finančnej štvrte, o tomto prístupe povedal nasledovné: „ekonómovia neskúmajú prax, aby následne zostavovali teórie, realitu sa snažia vpratať do svojich teórií“.
A presne takto postupuje Chovanculiak. Dlhodobo tvrdí, že slovenská minimálna mzda je privysoká. Tieto svoje tvrdenia opiera o fakt že podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde je v medzinárodnom porovnaní jeden z najvyšších v EÚ/OECD. Čo je síce matematicky a štatisticky pravda, ale v tomto prípade nikde nespomína svoje zázračné slovné spojenie, že to „nemá analytickú silu“.
Porovnávať podiel nominálnej minimálnej mzdy na nominálnej priemernej mzde medzi krajinami nemá žiaden zmysel a ani výpovednú hodnotu, pretože ako sám v článku pripúšťa, každá krajina má inú cenovú hladinu.
Ekonómia nie je fyzika
Ak chceme na akúkoľvek záležitosť pozrieť naozaj analyticky a so záujmom zistiť realitu, tak musíme tých pohľadov zvoliť viacero a hlavne sa na skúmanú vec pozrieť z rôznych uhlov. Ekonómia nie je fyzika, kde sú jasné fyzikálne zákony a na stanovenie výsledkov nám stačí zmerať hodnoty a doplniť ich do vzorca. Zásadne lepší uhol pohľadu na výšku minimálnej mzdy je cez paritu kúpnej sily. Samozrejme, ani tento pohľad nie je dokonalý a aj parita má svoje limity vychádzajúce z metodiky a vstupných údajov, ale je zásadne kvalitnejšia a výpovednejšia, ako jednostranný pohľad analytika INESS na nominálne hodnoty. Tu už len pripomínam, že analytik, skôr ako skritizuje metódu, mal by si naštudovať jej úskalia.
PPS slúži v prvom rade na prierezové porovnávania v istom momente, nie na analýzu vývoja v čase. (Eurostat)
Aj v prípade, že sa pozrieme len na nominálnu hodnotu, tak to nič nemení na tom, že tá slovenská je ôsma najnižšia v EÚ. A zároveň treba znova zopakovať, že ak počítame slovenskú minimálnu mzdu ako podiel na slovenskej priemernej mzde, tak stále narážame na problém neprimerane nízkej priemernej mzdy z hľadiska podielu miezd na HDP a pridanej hodnote.
Správne prístupy
Správny prístup v tejto debate, ak sa povie, že „parita kúpnej sily nemá analytickú silu“, by bolo ponúknuť alternatívu. Chovanculiak však neponúka nič, len prázdne spochybňovanie.
Môžeme sa pýtať, či parita kúpnej sily ako ju počíta Eurostat (PPS) je správna, či má dobré vstupné údaje a ak sa nám niečo nepozdáva, hľadať spôsob ako to urobiť lepšie a presnejšie. Rovnako si môžeme čísla porovnať s paritou podľa OECD (PPP), keďže OECDstat má na jej výpočet odlišnú metodiku. Prípadne sa na záležitosť môžeme pozrieť prostredníctvom prepočtu cenových hladín pre rôzne decily príjemcov v štruktúre miezd, pretože spodná desatina bude mať o dosť odlišný cenový kôš, ako horných desať percent a prvý a posledný decil budú mať iné spotrebné koše ako ostatné decily.
Všetky tieto prístupy, samozrejme majú zmysel a v rámci hľadania správneho pohľadu by boli žiadúce. Žiaľ, ničoho takého sme sa od Chovanculiaka nedočkali.
Problém konvergencie a slovenskej parity
Priznávam, že neviem, čo ma na mysli Analytik INESS, keď tvrdí, že: „pričom využitím klasickej metódy merania vývoja cien cez spotrebiteľský kôš (CPI) vieme, že na Slovensku v porovnaní s eurozónou klesli ceny za tri roky o štyri percentá“. Tu by bolo z jeho strany potrebné dodať aj zdroj informácie.
Predpokladajme, že má na mysli graf a závery z neho odvodené, ktorým sa nedávno oháňal Ivan Mikloš a aj aktuálna vláda v pláne obnovy.
„V roku 2012 sme dosahovali 77 percent priemeru EÚ, kým v roku 2019 len 73 percent, klesli sme teda o 4 percentá.“ (Ivan Mikloš, 19. 10. 2020, SME)
Podľa tohto grafu sme za posledných 10 rokov schudobneli oproti priemeru EÚ. Na chybu v údajoch Eurostatu a na nesprávne závery z tohto odvodené upozornili ekonómovia Libor Melioris a Branislav Žudel. Podľa aktuálnych zistení, mal Eurostat chybné údaje v parite do roku 2015.
Otázkou ostáva, prečo analytik INESS, ktorý iných pranieruje: „analytikom sa človek nestane tým, že zverejní graf o parite kúpnej sily“, neprišiel sám na chybu v dátach a doteraz len opakoval nesprávne závery z toho plynúce. Lebo mu to vyhovovalo v jeho jednostrannom prístupe?
Hoax o tom, že Slovensko už nedobieha priemer EÚ, však nekriticky preberali aj médiá vrátane Denníka E.
Ospravedlňujeme sa za to a berieme si z toho ponaučenie, že opatrnosť treba mať aj pri práci s dátami z takého dôveryhodného zdroja, ako je Eurostat. (Denník E, newsfilter, 23. 03. 2021)
Paritu kúpnej sily používajú medzinárodné inštitúcie
V každom prípade je ale nespochybniteľné, že parita kúpnej sily je dôležitý nástroj a používajú ho všetky renomované medzinárodné inštitúcie, od Eurostatu, cez Medzinárodný menový fond a Svetovú banku, až po OECD. Takže ak pán Chovanculiak tvrdí, že „parita nemá analytickú silu“, mal by, okrem tvrdenia dodať aj dôkazy. A upozorniť medzinárodné inštitúcie, že dlhodobo analyticky používajú neanalytický nástroj.
Nesprávne závery
A keď sme sa zmienili o produktivite, skúsme sa vrátiť do apríla 2020, kedy Chovanculiak napísal, že: „tento rok nás čaká nevídaný prepad HDP. To je, inými slovami, nevídaný prepad produktivity práce.“ Už vtedy som upozorňoval, že: „produktivita práce nie je priamo úmerná HDP“. A hoci prepad HDP nebol taký „nevídaný“, ako nám analytik prorokoval, predsa len došlo k poklesu HDP o 5,8 percenta. Čo sa samozrejme čakalo, no produktivita práce určite neklesne v takej miere ako HDP. Pravdepodobne pôjde len minimálny pokles. Oficiálne čísla ešte nie sú, no už dnes môžem s istotou povedať, že to nebude nič nevídané.
Podobne nám analytik INESS v septembri 2020 sľuboval, že „ďalší rast minimálnej mzdy zvýši nezamestnanosť. V slabých okresoch aj nad 30 percent“. Už máme marec 2021 a zatiaľ sa nič zásadné po zvýšení minimálnej mzdy neudialo. Aj v tomto prípade je, samozrejme, ešte skoro na definitívne závery, no s pokojným svedomím sa stavím o fľašu šampusu, že to tak nebude. Nezamestnanosť na Slovensku rastie a pravdepodobne bude rásť v dôsledku koronakrízy, ale výška minimálnej mzdy spúšťačom rastu nezamestnanosti určite nebola a ani nebude.
Argumenty či pseudoargumenty?
A vráťme sa ešte k dvom argumentom analytika INESS. Prvým je: „prečo chodia Rumuni za nízke platy pracovať na Slovensko, hoci majú „štatisticky“ (podľa parity) vyššie mzdy, nie naopak“? a druhým: „to by sme potom asi aj Nemcom mohli poradiť, nech si taký papier a pečiatku zadovážia tiež a zdvojnásobia si mzdy podľa vzoru Lichtenštajnska.“
V prvom prípade, Rumuni chodia na Slovensko aby zarábali viac, ako je Rumunská minimálna, alebo priemerná mzda a dokonca aj na Slovensku chcú a zarábajú viac ako je slovenská minimálna mzda, vo väčšine prípadov aj viac ako je slovenská priemerná mzda. Chodia tu presne preto, prečo chodia Slováci na západ od našich hraníc. Nechodia za vyššími cenovými hladinami, ale za vyššími zárobkami, ktoré vo väčšine prípadov končia na Slovensku. Veľmi podobné to je aj v Rumunsku.
V prípade druhom, porovnávať obrovskú, multisektorovú priemyselnú krajinu s 80 miliónmi obyvateľov a maličký „mestský“ štát s 35 tisíc obyvateľmi, kde je polovica HDP tvorená finančným sektorom a službami, je skutočne postup, ktorý nemá „žiadnu analytickú silu“. A samozrejme, či už porovnáme nominálnu priemernú mzdu, alebo priemernú mzdu v parite v Nemecku a Lichtenštajnsku, tak ani v jednom prípade nejde o dvojnásobný rozdiel.
Zavádzal už v minulosti
Tu si pripomeňme dezinterpretáciu jednej americkej štúdie o minimálnej mzde, ktorej sa dopustil analytik INESS v roku 2016. Tvrdil, že z vedeckej štúdie vyplýva: „pracovníci, pre ktorých „dobro“ bola minimálna mzda zavádzaná, pred ňou utekajú“. Aj keby zistenia tejto štúdie naozaj dokazovali to čo Chovanculiak tvrdí, tak závery akejkoľvek štúdie nemožno automaticky interpretovať ako všeobecne platné. To, čo platí v USA, nemusí platiť na Slovensku a opačne. Podľa záverov, ktoré si na základe tejto štúdie urobil analytik INESS, by mladí Slováci mali utekať za nižšou minimálnou mzdou do Maďarska, Rumunska, Srbska, prípadne na Ukrajinu a do Bieloruska. Prečo to tak nie je?
Prípadne by mohol konečne vysvetliť, prečo dezinterpretoval ďalšiu vedeckú prácu v roku 2017, keď si nielen prispôsobil jej závery a zároveň nedokázal položiť ani jednoduché analytické otázky (link, s. 44-46).
Odporúčania pre prax
Pánovi Chovanculiakovi odporúčam, aby namiesto prázdneho spochybňovania ľudí s iným názorom, radšej pristupoval k iným názorom s rešpektom a hlavne konzistentne. Namiesto osobných útokov: „analytikom sa človek nestane tým, že zverejní graf o parite kúpnej sily“ a neetických manipulácií: „preklopiť toto tvrdenie do obhajoby zvyšovania hranice, pod ktorú je zakázané pracovať“, treba bojovať pomocou skutočných argumentov.
Skrátená verzia tohto textu vyšla v denníku N.
Graf: FB Libor Melioris
