Kultúra

Jean-Paul Sartre a Albert Camus: dve najvýraznejšie postavy francúzskeho existencializmu. Spoznali sa počas druhej svetovej vojny, spriatelili krátko po nej a onedlho sa myšlienkovo rozišli aj napriek tomu, že ich spájalo ľavicové presvedčenie. Krátko pred svojou smrťou v r. 1980 Sartre Camusa označil za svojho pravdepodobne posledného dobrého priateľa. Čo  dvoch veľkých filozofov a spisovateľov rozdelilo? Text Sama Dressera z kanadského portálu Aeon prekladá Martin Makara.

Tento rok uplynulo storočie od vraždy revolučných ikon Rosy Luxemburgovej a Karla Liebknechta. Dnes konečne vieme, kto je za ich smrť zodpovedný. Úryvok z knihy Klausa Gietingera Vražda Rosy Luxemburgovej prekladá z magazínu ROAR Martin Makara.

„Nech žije revolúcia hospodárskej chudoby. Nech žije republika sovjetov slovenskej hospodárskej chudoby!“ zvolávala v roku 1919 Slovenská socialistická strana pri príležitosti vzniku tretieho socialistického štátu na svete. Martin Makara navštívil prešovský Rákociho palác, v ktorom do decembra trvá výstava venovaná stému výročiu vzniku i zániku Slovenskej republiky rád.

George Orwell je známy ako stelesnenie priamosti a vernosti pravde. Poznať by sme ho však mali aj pre jeho socialistické presvedčenie. Text Davida N. Smitha z amerického magazínu Jacobin prekladá Martin Makara.

Zuzana Kusá sa vo svojej eseji Za ostrou hranicou zaoberá problémom chudoby v kontexte postkomunistickej spoločnosti, v ktorej je každý zodpovedný už len sám za seba. O knihe dnes píše Martin Makara.

V nedávnom období si výraznú pozornosť získali seriály zo stredoškolského prostredia, ku ktorým sa toto leto pridala aj osemdielna séria Eufória (Euphoria). Vzbudzuje tiesnivý pocit a otázku, prečo je zobrazený svet mladých ľudí tak depresívny. Dnes píše Martin Makara.

Viac než rok od série protestov Za slušné Slovensko ponúka príležitosť zhodnotiť, čo z prejavov z námestí nadobudlo nadčasovú hodnotu a čo zaniklo medzi návalom fráz a klišé. Martin Makara dnes píše o zborníku prejavov zo zhromaždení Za slušné Slovensko My sme tí, na ktorých sme čakali.

V roku 1938 vycestoval André Breton do Mexika, kde sa stretol s exulantom Levom Trockým a maliarom Diegom Riverom. Spoločne napísali manifest, ktorý vyjadruje odmietnutie Komunistickej internacionály a volá po oslobodení revolučné umenia zo zovretia autoritatívnych režimov fašizmu aj stalinizmu. Dodnes manifest ostáva cenným dokumentom kultúrneho vzdoru voči zradenej revolúcii a viery v sociálnu silu umenia.

Myšlienky sa písaním nielen zachytávajú, ale aj tvoria. To je dôvod, prečo pri filozofickom písaní musíme starostlivo zvažovať, ako postupovať, koho chceme osloviť a kam nás zvolené prostriedky vyjadrenia zavedú. Nad netradičnými žánrami filozofickej spisby dnes uvažuje John Lysander v preklade Martina Makaru.

V neoliberálnom univerzitnom prostredí bola intelektuálna práca z veľkej časti zomletá mašinériou pásovej výroby akademických výstupov. Musíme nanovo premyslieť spôsoby, ako sa voči tomu brániť. Text Maresi Starzmann z magazínu Roar prekladá Martin Makara.

Aj keď medzi hlavné požiadavky Nežnej revolúcie patrili parlamentné voľby, Matovič zabratím Námestia naznačil, že práve politické strany by mohli odkaz revolúcie zneuctiť.

Knižných reportáží o Slovensku nevychádza veľa, ale jedna na domáci literárny trh vlani pribudla. Andrej Bán napísal knihu o modernom Slovensku, ktorá prezentuje aktuálne sociálne problémy v krajine, ale od čitateľa očakáva aktívnu spoluprácu v chápaní ich príčin. O publikácii Slon na Zemplíne dnes píše Martin Makara.

Francúzsky spisovateľ, scenárista a režisér Eric Vuillard hovorí, že dnes už nie je možné rozprávať tak, ako to robili Proust, či Tolstoj. Hovorili sme s ním aj o tom, prečo hrajú v jeho románoch mimoriadnu úlohu predmety, o sile historického a dokumentárneho rozprávania alebo o vzťahu literatúry a politiky.

Rozhovor s Davidom Harveym o dlhodobých efektoch finančnej krízy, o vzrastajúcej potrebe boja o mestský priestor a dostupné bývanie a o možnostiach lokálnych a národných vlád odporovať moci peňazí.

V júli 1937 sa v španielskej Valencii, ktorá bola vtedajším centrom republikánov, konal 2. Medzinárodný kongres za obranu kultúry. Antifašistické podujatie, ktoré sa konalo aj v Barcelone, Madride a Paríži, malo celosvetový ohlas a pre intelektuálov z rôznych krajín stalo sa priestorom vyjadrenia solidarity so španielskymi republikánmi. Nemecký dramatik Bertold Brecht pri tejto príležitosti predniesol svoj úderný príspevok prihovárajúci sa za ochranu kultúry pred vzmáhajúcim sa fašizmom.

V minulosti slúžila kuchyňa ako priestor stretávania rodiny a prípravy jedla. Spoločný obed upevňoval pokrvné väzby, vytváral teplú atmosféru vzájomnosti a domova. Starým časom už odzvonilo. Moderná kuchyňa je miestom viditeľnej neprítomnosti človeka a jeho nebytia, stala sa estetickou scenériou.

V spolupráci s advojka.cz Vám prinášame rozhovor s brazílskym neurovedcom Eduardom Schenbergom o liečbe psychedelikami.

V spolupráci s advojka.cz prinášame pohľad na výstavu dua slovenských umelcov v českej galérii Industra Art.

V skutočnosti ale pri týchto článkoch nejde o nič iné, iba o vytváranie efektu konsenzu, ktorý má
libidinózny charakter a posolstvo bez kódu – veci sú zrejmé a udalosti prirodzené. Práve takéto druhy
článkov odkrývajú ideologický charakter týchto novín najlepšie.

„Ľudia majú po krk expertov,“ nechal sa počuť Michael Gove, jedna z tvárí kampane za vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. Liberáli volajú po faktoch namiesto ideológie, ale možno ich vzájomne oddeliť? Esej bulharského politológa Ivana Krasteva Čo príde po Európe? ponúka námety na premýšľanie, prečo vláda najúspešnejších, najschopnejších a odborníkov demokraciu neprehlbuje, ale podkopáva. Dnes píše Martin Makara.