Ad: Nobelovku dali za metódu, nie za výsledok
Komentár analytika INESS, ktorý sa vyjadroval k laureátom nobeloviek za ekonómiu je plný zavádzaní a neprávd. Tento jeho prístup je žiaľ dlhodobý a svojmu ideologickému pohľadu akosi pričasto prispôsobuje realitu. Aj napriek štylizovaniu sa do role arbitra a nezávislého odborníka len ťažko zakrýva svoje ideologicky podmienené pozadie a fakt, že akosi pričasto sa mýli a používa nepravdy ako pracovnú metódu.
Klame a zavádza pravidelne
V roku 2017 si prispôsobil závery vedeckej práce z Harvardu a tvrdil, že dokázala niečo, čo v skutočnosti nedokázala a explicitne tvrdila niečo iné.
Začiatkom minulého roka tvrdil, že v roku 2020 „nás čaká nevídaný prepad HDP. To je, inými slovami, nevídaný prepad produktivity práce“. Aktuálne dáta však ukazujú, že buď nám produktivita práce na zamestnanca poklesla len mierne, alebo v prípade produktivity práce na odpracovanú hodinu, dokonca narástla. Čiže v skutočnosti išlo o nevídane chybnú prognózu.
Koncom minulého roka zase bez váhania tvrdil, že v tomto roku budeme mať okresy s viac ako 30 percentnou nezamestnanosťou, čo sa tiež ukázalo ako nepodložené tvrdenie. A napriek faktu, že ekonómia nedáva jednoznačné odpovede na všetko a ani závery rôznych štúdii z celého sveta nie je možné zovšeobecňovať ako platné kdekoľvek a kedykoľvek, analytik INESS má vždy na všetko jednoduché a jednoznačné vysvetlenie. „Náhodou“ vždy v súlade s jeho obľúbenou neoliberálnou ideológiou. To je zjednodušene tá, že všetky výhody trhu má akumulovať výlučne biznis.
Dve nobelovky za rôzne prínosy
Najnovšie v ekonomickej obci spôsobila povyk Nobelova cena za ekonómiu, ktorú získal David Card za to, že preukázal, že zvyšovanie minimálnej mzdy vôbec nemusí viesť k zvyšovaniu nezamestnanosti. Teda ukázal pravý opak toho, čo aj Róbert Chovanculiak pravidelne rok čo rok tvrdí v médiách, kde zvykne verejnosť strašiť hrozivými dôsledkami vyššej minimálnej mzdy na nezamestnanosť.
Vo svojom najnovšom texte tvrdí, že „Nobelovku dali za metódu, nie za výsledok“. To je však zavádzanie. Ak si niekto poriadne preštuduje zdôvodnenie udelenia Nobelovej ceny za ekonómiu, tak zistí, že Nobelovú cenu za ekonómiu tohto roku rozdelili, pričom polovicu dostal Card a druhú polovicu dostali Angrist a Imbens. David Card ju dostal za „empirické prínosy do ekonómie: použitím prirodzených experimentov“ alebo za „nové pohľady na trh práce“ a Angrist s Imbensom ju dostali za „analýzy týkajúce sa vyvodzovania záverov z neúmyselných experimentov alebo takzvaných prirodzených experimentov“.
Čítal vôbec analytik INESS zdôvodnenie udelenia cien pred tým, ako niečo bohorovne začal tvrdiť?
Slamený panák
Nikto relevantný netvrdí a nikdy netvrdil, že výsledok výskumu z roku 1994 niečo definitívne dokázal. Cardová práca, spolu s Kruegerom a jej výsledok boli prínosom práve preto, že spochybnili vtedajší konsenzus a na základe toho sa uskutočnilo množstvo ďalších výskumov a experimentov.
Chovanculiakovo „roztrhanie“ výsledkov výskumu z roku 1994 na základe metodologických nedostatkov pôsobí ako boj so slameným panákom. Zabúda na to, že ekonómia je v prvom rade empirická veda. To znamená, ak základným predpokladom konceptu trhu je, že fluktuujúca cena spravidla vedie k optimálnej distribúcii zdrojov medzi účastníkmi trhu, v jeho prípade aplikované na trh práce, stále treba pamätať na to, že ide o ideálny model, ktorý nám umožňuje robiť deduktívne súdy o empirických dátach, avšak sám o sebe nie je súdom, ani záverom (hoci v množstve prípadov sa môže potvrdiť). Štúdie pracovného trhu dlhodobo ukazujú, že ide o veľmi delikátnu oblasť ekonómie. Aj preto, že čím viac sa priblížime ľudskému správaniu, motiváciám, či spätnej väzbe medzi realitou a jej vedeckým či odborným poznaním, s o toľko komplexnejšou a menej predvídateľnou realitou máme do činenia. V takejto realite sa ukazuje bližšie k pravde konštatovanie, že:
primerané zvyšovanie minimálnej mzdy nemá negatívne dopady na zamestnanosť.
Argument expertom – bez kontextu
Toto povedal len relatívne nedávno aj David Krueger, ktorého zacitoval vo svojom texte aj analytik INESS a použil jeho staršie vyjadrenie o „neprebádaných vodách“ a „rizikách“ k návrhu na zvýšenie federálnej minimálnej mzdy v USA na 15 dolárov. Neuviedol však, že Krueger tak urobil preto, že v dobe jeho vyjadrenia neboli k dispozícii potrebné dáta. Tie sa medzičasom nazbierali z viacerých regiónov USA, kde sa minimálna mzda zvyšovala alebo postupne zvyšuje k úrovni 15 dolárov.
Niekoľko otázok
Takže otázka znie, pokiaľ analytik INESS tvrdí, že my na Slovensku plávame so súčasným nastavením minimálnej mzdy v neprebádaných vodách, tak odkiaľ berie istotu, že „na vlastné oči vidíme v zaostávajúcich regiónoch nežiadúce a nezamýšľané dosahy“? Opiera sa vo svojich tvrdeniach o nejaký svoj výskum, alebo prirodzený experiment? Alebo sa opiera o výskumy nejakých skutočných odborníkov? Ak áno, aké? Alebo sa opiera iba o svoje vlastné presvedčenie získané na základe svojho ideologicky pokriveného pohľadu na realitu?
A prečo vlastne analytici, ktorí vlastne nič neanalyzujú, iba tlmočia svoje domnienky, dostávajú taký priestor v médiách? Ak na Slovensku vznikne nadácia Karla Marxa, alebo V. I. Lenina, tiež dostane podobne nekritický priestor na prezentovanie svojich ideologicky determinovaných stanovísk?
Poznámka 1:
Mimochodom, provnajte si Chovanculiakov komentár a tento text z roku 2019. Nezdá sa Vám, že sú si podozrivo podobné? Inšpiroval sa, alebo len jednoducho opísal?
Poznámka 2:
Tento text bol zaslaný redakcii SME, no tá ho odmietla z dôvodu, že už jednu komplexnú reakciu na komentár analytika INESS dostala: Jakub Dovčík: Keď sa štúdií a štatistík zmocnia šarlatáni, SME, 2021.
Áno, je skvelá!
Zdroj obrázku: Facebook.
