Dnešné výročie augusta 68 má zvláštnu príchuť. Tento rok sa skončilo krátke obdobie moderných dejín, keď bolo Slovensko bez prítomnosti „spriatelených“ vojsk. Vo februári vládni poslanci schválili obrannú dohodu s USA, ktorá umožňuje pobyt cudzích vojsk na území SR. História sa opakuje. Proti vôli väčšiny občanov sú zahraničným vojakom dané nadštandardné právomoci. A to, že zatiaľ nedošlo k civilným obetiam pri konfrontácii s nimi, možno pripísať viac strachu a apatii dnešných Slovákov ako civilnosti cudzej armády. Každý si vie živo predstaviť, ako by dopadol, keby sa snažil vložiť kvet do hlavne amerického samopalu.
Pozvanie cudzích vojsk je, podobne, ako v minulosti, spojené s oslabovaním politických práv. Tabuizujú sa témy, o ktorých by ľudia potrebovali hovoriť, cenzurujú sa protivládne médiá. Kriminalizuje sa opozícia, deformuje sa právne prostredie tak, aby bolo jednoduchšie umlčať nespokojných. Po novembri 89 mnohí ľudia so škrípaním zubov oželeli svoje sociálne práva pre prísľub politických práv. No aj tieto sa pomaly strácajú.
V priebehu dneška si opäť vypočujeme kopu patetických fráz a ideologických vyhlásení. No nemožno sa čudovať ľuďom, ktorí sú spokojní, že sa august 68 konal. Veď predstava toho, že by sme v dnešnom marazme žili o dvadsať rokov dlhšie, môže prinášať zimomriavky.
