Ďakujem Ľubošovi Blahovi za reakciu (19.3.2016) na môj článok v Pravde (10.3.2016). Kritizoval som ho za ospravedlňovanie konzervatívnej politiky Smeru v oblasti kultúrnych tém ako sú práva lesieb a gayov a za to, že sa málo venuje problémom slovenského kapitalizmu. Ďalej som tvrdil, že Smer v kampani kládol dôraz na otázku prijímania utečencov namiesto sociálno-ekonomických tém a že svojou protiutečeneckou rétorikou prispel k vzostupu fašizmu na Slovensku.
Blaha na svoju obranu tvrdí, že sa vždy zastával práv sexuálnym menšín, že kritizuje kapitalizmus a podporuje sociálne politiky a že Smer takéto politiky aj prenáša do praxe. Odmieta, že by postoje slovenského obyvateľstva mohlo ovplyvniť konanie vládnucej strany. Naopak, ľudia na Slovensku údajne nie sú liberálni ako napríklad v Škandinávii, takže liberálna ľavica na Slovensku nemá šancu.
Ľubošovi Blahovi nemožno uprieť angažovanie sa v prospech politík, ktoré obmedzujú deštruktívne dopady súčasného kapitalizmu. Rovnako tak nemám dôvod mu neveriť, že sa v kultúrnych otázkach ľudských práv cíti byť liberálom, ostatne sám sa zúčastnil Dúhového pochodu v Bratislave. Takisto platí, že konkrétne politiky Smeru sú často do istej miery progresívne, či už ide o zrušenie rovnej dane alebo zmeny v dôchodkovom systéme. Vo všetkých troch prípadoch ide o chvályhodné i keď nedostatočné postoje a aktivity.
Blahova funkcia v Smere
Na Blahovo pôsobenie na slovenskej politickej scéne je však lepšie nazerať z hľadiska jeho funkčného postavenia v rámci Smeru. Svojou ostrou kritikou globálneho kapitalizmu (neprekračujúcou ale limity sociálno-demokratickej perspektívy) posúva slovenskú verejnú debatu do tém, o ktorých sa ešte pred desiatimi rokmi diskutovalo takmer výlučne na akademickej pôde.
Jeho funkcia v politickom systéme mu ale neumožňuje venovať sa kľúčovým problémom slovenského kapitalizmu. Blaha nemôže kritizovať prepojenie oligarchie so Smerom, pretože by tým okamžite skončila jeho politická kariéra. Jeho prínos do verejnej diskusie tak bledne vo svetle legitimizácie slovenskej politickej oligarchie, ktorá pre seba zabezpečuje milióny vlastnou hlavou. Akokoľvek chcem veriť, že samotný Blaha nie je zaangažovaný na kauzách typu karuselových podvodov, prispieva k nim tým, že sa stáva ideologickým nástrojom tejto oligarchie.
Takže, áno, Blaha má pravdu, že kritizuje globálny kapitalizmus, ale jeho pozícia na politickej scéne mu znemožňuje kritizovať ten náš, slovenský, kapitalizmus s oligarchiou, s ktorou sedí v poslaneckých laviciach. Zaujímavosťou je, že stranícka disciplína nie je u Blahu v mediálne menej viditeľných témach absolútna. Napríklad jeho kritika Transatlantickej dohody je v priamom protirečení voči oficiálnej politike Smeru.
Oportunizmus v kultúrnych otázkach
Ideologickú prácu pre Smer robí aj v kultúrnych otázkach. Jeho pozícia na politickej scéne nevyžaduje, aby siahodlho vysvetľoval nehumánne postoje Smeru nezlučujúce sa s tradíciami sociálnej demokracie. Napriek tomu, tak pravidelne činí. Pritom by úplne stačilo, aby kritizoval kapitalizmus a zahraničnú politiku Spojených štátov, čo robí často a do veľkej miery aj dobre. Je možné, že v prípade vysvetľovania kultúrnych postojov ide o jeho vlastnú snahu racionalizovať oportunistický postoj v jadre liberálneho marxistu v netolerantnej spoločnosti.
Sám Blaha tento oportunizmus priznáva, keď píše, že „pokiaľ by slovenská ľavica zvolila liberálny multikulturálny prístup, dnes by sme možno mudrovali o ľavicových vzdušných zámkoch niekde mimo parlamentu.“ Namiesto toho, aby dôsledne zastával svoje hodnoty, sa v otázkach ako je spolužitie lesieb a gayov doteraz parlamentného hlasovania buď zdržal, alebo nezúčastnil. Pritom ešte v roku 2002 mu predvolebné slogany Smeru pripomínali „skôr akési protofašistické vízie ako naozajstnú ľavicovú politiku.“ Fico si podľa Blahu možno „na jeden z billboardov neobliekol čiernu košeľu náhodou.“
Problematické je aj Blahovo (empiricky správne) tvrdenie, že Slováci nemajú takú mieru liberálnej otvorenosti ako obyvatelia škandinávskych krajín. Hoci vo všeobecnosti uznáva premenlivosť postojov voči cudzincom alebo menšinám, miesto presadzovania vlastného názoru nasleduje odlišný – zdanlivo nemenný – hlas ľudu. Akoby si neuvedomoval, že ľudské názory okrem školy, či médií často ovplyvňujú aj politické strany a ich predstavitelia svojimi vyjadreniami. Rovnako ako sa politici uchádzajú o hlasy voličov, ktorí s nimi súhlasia, tak sa iných voličov snažia presvedčiť, aby zmenili svoj názor. Je možné, že pritom niektoré hlasy stratia, podstatné ale je, že v parlamente konajú podľa svojho svedomia a presvedčenia, ako to predpokladá slovenská Ústava.
V prípade Smeru by som však v kultúrnych otázkach netvrdil, že ide o vypočítavosť. Táto strana je autenticky rasistickou, mužsky šovinistickou, anti-environmentálnou a možno aj homofóbnou organizáciou. V nej je Ľuboš Blaha v niektorých ohľadoch svetlou, bohužiaľ však oportunistickou výnimkou.
Za pomoc pri písaní textu ďakujem Erikovi Leškovi a Jurajovi Marušiakovi.
Upravená verzia článku vyšla v denníku Pravda.
Foto: Ilustračné, Autor: Wonderlane
