Z podnetu Slovenskej národnej strany (SNS) sa bude v blízkej budúcnosti vládna koalícia pokúšať o novelizáciu ústavy. Chcú tak chrániť Slovensko pred špekulatívnym vykupovaním pôdy, ktorému čelia mnohé štáty vo svete, kde veľké množstvá pôdy skupujú najmä americké, čínske alebo európske spoločnosti. Výsledkom novely má byť zakotvenie definície, že pôda je neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti, a to priamo v článku 44 v Ústave SR. To umožní pristúpiť k ďalším zákonným úpravám ohľadom nadobúdania poľnohospodárskej pôdy. SNS si tak osvojila návrh, za ktorým stojí Vidiecka platforma. S jej prezidentkou Luciou Gallovou sme sa rozprávali aj o tejto iniciatíve.
Vidiecka platforma je v povedomí širokej verejnosti stále pomerne neznáma organizácia, napriek tomu jej vplyv nie je vôbec bezvýznamný. Koľko členov máte v súčasnosti?
Vidiecka platforma je veľmi mladá organizácia, funguje dva roky, ale aktuálne má 26 organizácii a 900 individuálnych členov. Sme tak druhou najväčšou poľnohospodárskou samosprávou na Slovensku. Hájime záujmy malých, rodinných farmárov, no nezdružujeme iba poľnohospodárov, ale aj rôzne organizácie, ktoré riešia odbytové možnosti, vzdelávanie, mediálnu komunikáciu, pretože keď chceme riešiť poľnohospodárstvo, tak nemôžeme zabudnúť na žiadnu oblasť, ktorej sa týka a samozrejme sme sa usilovali spojiť hlas poľnohospodárov, aby vyznieval jednotne. Naším cieľom je postaviť poľnohospodárstvo na nohy a prezentovať ho ako moderný rezort, ktorý pre spoločnosť prináša množstvo pridaných hodnôt.
Ako vnímate vývoj v poľnohospodárstve po roku 1989?
Veľmi rozporuplne. Prešli sme si dobou, kedy sa mnohí politici vyjadrovali v zmysle „keď nie ste rentabilní, tak to nerobte vôbec“. Myslím, že to bola veľká chyba, že sme prestali cielene podporovať poľnohospodárstvo, pretože teraz je v takom dezolátnom stave, že budeme mať veľký problém sa z neho dostať. Po roku 1989 sme mali pocit, keďže sme boli uzavretou ekonomikou, že potrebujeme absorbovať zo zvyšku sveta všetko to, čo sme predtým nemali. Potrebovali sme sa nasýtiť supermarketov a pozlátka, no posledné roky sme si to začali uvedomovať. Trend sa aj u Slovákov začína otáčať a začíname sa vracať k domácim produktom. Potvrdzujú to aj prieskumy agentúry GFK. V roku 2012 malo záujem o domáce výrobky 54 % spotrebiteľov a v 2014 to bolo už 60 %. O náraste záujmu o domáce produkty svedčí aj fakt, že kým v roku 2011 malo 80 % opýtaných spotrebiteľov problémy s rozoznaním domácich produktov, v roku 2016 to bolo už len 20 %.
Vidíte budúcnosť poľnohospodárstva v lokálnej výrobe a spotrebe alebo je perspektívny súčasne nastavený trend medzinárodného obchodu a medzinárodnej deľby práce?
Jedným z dôvodov, prečo som sa začala venovať poľnohospodárstvu bolo, že som v malých, rodinných farmách videla odpoveď na krízu, v ktorej sa globálna spoločnosť nachádza a to aj kvôli tomu, že malé farmy sa stavajú inak k životnému prostrediu, k tomu, čo robia, inak sa správajú k zvieratám, ale i k sebe navzájom. Uvedomujem si, že nie je možné otočiť celý proces produkcie potravín z veľko- na maloprodukciu a aj to, že by sa v ideálnom prípade mali vhodne dopĺňať. Industriálne poľnohospodárstvo v podobe, ktorá prevláda, vnímam ako vypreparované od hlbšieho zmyslu a významu. Nepovažujem za primerané, keď sa niektorí agropodnikatelia vyjadrujú napr. o kravách len ako o nejakých strojoch na mlieko.
Akou cestou si doteraz prešiel váš „zápas“ za to, aby sa pôda na Slovensku prestala vnímať ako obyčajný tovar aj v právnej rovine?
Na začiatku tohto roka sme v rámci Vidieckej platformy diskutovali o tom, čo ideme robiť s témou pôdy, pretože je to veľmi zložitá téma, v ktorej vnímame vysokú mieru chaosu aj korupčné správanie. Zhodli sme sa na tom, že prvý krok, ktorý je potrebné urobiť, je novelizovať Ústavu, pretože v Ústave sa slovo pôda nespomína ani raz a navyše sa pôda na Slovensku vníma ako bežný tovar.
Na úrovni EÚ prídeme o 1 000 km2 poľnohospodárskej a lesnej pôdy ročne práve jej zaberaním.
Pracujeme na tom od jari, kedy sme dali dohromady naše tézy, tie sme potom predložili právnickej kancelárii, aby nám vypracovala samotný návrh, čo trvalo asi 2-3 mesiace. Medzitým sme rokovali s partnermi v poľnohospodárskej oblasti a začali sme rokovať už aj s partnermi na úrovni parlamentných politických strán. Stretli sme sa takmer so všetkými a naším cieľom bolo, aby sme začali robiť okrúhle stoly. Tak, ako aj školstvo malo svoj okrúhly stôl o svojej budúcnosti, sme sa zasadzovali o to, aby aj ministerstvo pôdohospodárstva zorganizovalo takýto okrúhly stôl a vyzvalo všetkých partnerov, aby sa začali touto témou seriózne zaoberať. To sa nakoniec podarilo. Takže tému sme začali rozvíjať na začiatku roka s tým, že sme si povedali, že prvý krok, ktorý musíme urobiť, je zmeniť Ústavu. Tým vytvoríme základný rámec, ako budeme ďalej uvažovať o pôde a na základe tohto rámca budeme novelizovať aj ďalšie zákony.
Sú pripravené už aj tie ďalšie legislatívne úpravy?
Ešte to nemáme pripravené priamo v právnej forme, ale vieme konkrétne, ktorých zákonov sa to má týkať a ktoré treba upraviť. Je to približne 5-6 krokov týkajúcich sa poberania dotácií, registra nájomných zmlúv, je potrebné vyčistiť užívacie vzťahy, upraviť katastrálny zákon ako aj Občiansky zákonník v otázkach dedičstva. Na Slovensku máme príliš rozdrobenú pôdu, za posledných 13 rokov sa nám podarilo sceliť len 12 % celkového územia, čo je čiastočne dôsledok pravidla z čias Márie Terézie, kedy sa pozemky delili medzi všetkých súrodencov. Samozrejme rozdrobenosť pôdy má množstvo ďalších príčin, ale aj dôsledkov. Aktuálne máme na mnohých územiach rozdrobenú pôdu takmer na metre štvorcové.
Foto: Okrúhly stôl na tému budúcnosti slovenského poľnohospodárstva. Zdroj: Osobný archív Lucie Gallovej
Takže jednoducho povedané, čo má byť cieľom navrhovanej novelizácie príslušnej časti ústavy?
Cieľom našej iniciatívy je, aby pôdu mohli vlastniť len fyzické osoby, občania Slovenskej republiky. V prvom kroku sme sa usilovali definovať pôdu ako prírodné a národné bohatstvo, čo však právne nebolo možné, pretože vloženie pôdy, podobne ako je definovaná voda v článku 4 Ústavy SR by viedlo ku vyvlastneniu a to sme skutočne nechceli. Pristúpili sme tak k návrhu, aby pôdu mohla vlastniť fyzická osoba, občan Slovenskej republiky a aby vlastník nejakej pôdy mohol tento pozemok predať iba občanovi Slovenskej republiky. Toto je podľa nás prvý a veľmi dôležitý krok, ktorý je potrebné urobiť, pretože ak sa pôda predá nejakej právnickej osobe, vieme len ťažko dosledovať majiteľov a pôda sa stráca v spleti vlastníckych vzťahov. Zároveň to môže viesť aj ku vyčisteniu a sprehľadneniu vlastníctva pôdy. Vlastníctvo fyzickými osobami nevylučuje ich spoluprácu pri realizácii jednotlivých poľnohospodárskych aktivít, ale vytvorí priestor pre transparentnú štruktúru vzťahov. Zároveň táto iniciatíva nevylučuje nadobudnutie vlastníctva pôdy iba občanmi SR od narodenia. Vytvára rovnaké možnosti aj pre iné osoby, ak splnia podmienky nadobudnutia občianstva SR.
Keď však niekto podniká v poľnohospodárstve, vrátane malých farmárov, tak funguje ako právnická osoba…
Malí farmári fungujú predovšetkým ako SHR (samostatne hospodáriaci roľník), čo predstavuje formu podnikania fyzických osôb. Uvedomujeme si však, že mnohí pôdou pri svojich úveroch ručia. Návrh má množstvo dopadov. V prvom rade však ide o nastavenie základného ústavného rámca fungovania v tejto oblasti a postavenie pôdy ako prioritného záujmu. Následne je potrebné veľmi citlivo a detailne nastaviť nové regulácie a podmienky, ako narábať s pôdou v budúcnosti.
Týmto krokom sa ale neubránime zaberaniu poľnohospodárskej pôdy a síce bude možné predať pozemok iba občanovi SR, ten môže mať záujem urobiť z poľnohospodárskej pôdy stavebný pozemok alebo prenajať pozemok na takýto účel.
Preto som povedala, že je potrebné realizovať ďalšie právne úpravy. Na úrovni EÚ prídeme o 1 000 km2 poľnohospodárskej a lesnej pôdy ročne práve takýmto zaberaním. Potrebujeme vytvoriť ďalšie regulácie. Tu hovoríme o zákonoch, ktoré umožňujú predefinovať ornú pôdu na iný druh pozemku. Prakticky sa o tom rozhoduje na úrovní obcí v územných plánoch. Pred dokončením územných plánov už majú niektorí jednotlivci informácie o tom, kde budú lukratívnejšie pozemky, resp. kde budú pozemky preklasifikované a kde sa na základe zmeny územného plánu hodnota pozemku niekoľkonásobne zvýši a títo jednotlivci nakúpia práve tieto pozemky. Poznáme medializovaný príklad firmy, ktorá vykupovala pozemky pod Jaguar Land Rover. Aj toto podľa nás súvisí so vzťahom občanov Slovenska k pôde a aj preto si myslíme, že je nutné si tento vzťah zadefinovať.
Proti akým typom špekulatívne správania chcete poistiť narábanie s poľnohospodárskou pôdou?
Veľké množstvo právnických kancelárií skupuje pôdu pre ťažko dohľadateľných záujemcov. Keď má niekto firmu, ktorá má záujem skupovať pôdu, tak si postupne skúpi malé pozemky v katastri, získa tak podiely a dostane predkupné právo na ďalšie pozemky. Takýmto spôsobom sa dostávajú k pôde firmy, ktorých cieľom je v mnohých prípadoch primárne s pôdou obchodovať a poberať na ňu dotácie. Ide o tzv. „mulčovačov“. Ďalším faktom je, že pôda v západných krajinách stojí 20 000 – 30 000 euro a u nás je to 2 500 – 5 000 euro za hektár. Zároveň dodávam a je to dôležité, že v rámci Vidieckej platformy nie sme proti Európskej únii, sme za liberalizáciu. To, čo hovoríme je, že by sme mali rozlišovať v čom a ako. V kontexte cien pôdy za hektár jednoducho nie sme konkurencieschopní, čo vo svojom stanovisku doručenom vláde SR konštatovala aj Európska komisia. Ďalším dôležitým bodom je absencia registra uživacích vzťahov. 90 % pôdy, na ktorej sa hospodári, je prenajatá. Neexistuje však na Slovensku povinnosť evidovať nájomné zmluvy a užívacie vzťahy. Tým pádom nevieme, kto kde hospodári. Dokonca ani miestne samosprávy mnohokrát nevedia, kto na ich území hospodári. To vytvára priestor pre korupčné správanie alebo dochádza k zneužívaniu v rámci dotačných mechanizmov.
Ak by sa do novely Ústavy SR nedostalo, že pôdu môže vlastniť iba fyzická osoba, tak to podľa nás problém nevyrieši. Pri právnických osobách je veľký priestor pre množstvo špekulácií, ktoré nevieme nijako ošetriť a nám ide o to, aby sme zabránili zaberaniu pôdy a jej špekulatívnemu nakupovaniu.
Ďalšie problémy sú spojené s tým, že je veľmi ťažké dostať sa k pôde. V mnohých prípadoch dokonca k vlastnej pôde, pretože je zablokovaná v dlhodobých nájomných zmluvách, ktoré sú ťažko vypovedateľné. Zároveň pi podieloch s nadpolovičnou väčšinou funguje princíp majorizácie. Podľa paragrafu 139 Občianskeho zákonníka o narábaní so spoločnou nehnuteľnosťou rozhoduje väčšina, a teda väčší, respektíve väčšinový vlastník a podielnik. Z makroekonomického hľadiska, aktuálne dovážame potraviny za asi 1 miliardu euro. Naši poľnohospodári, ktorí chcú s farmárčením začať, sa však k pôde vedia dostať len veľmi ťažko. Zo Slovenska pritom vyvážame prvovýrobky, väčšinou obiloviny a dovážame hotové produkty, čím ostáva pridaná hodnota v podobe zamestnanosti a rozvoja ekonomiky v zahraničí. Pestovanie monokultúr pôsobí negatívne aj na životné prostredie. O pôdu je jednoducho veľký boj. Na všetky tieto problémy reagujeme stratégiou, akú sme predstavili. A teda, ako prvé definovať vzťah ku pôde a možnosti jej nadobúdania v samotnej Ústave SR a následne na základe takto zadefinovaného vzťahu novelizovať a upravovať vymenované zákony a nariadenia.
V médiách sa tento návrh prezentuje ako návrh SNS, čiže osvojila si ho jedna z koaličných strán, je možné, že to nájde podporu aj u ostatných koaličných partnerov. No neprezentuje sa to vôbec ako iniciatíva Vidieckej platformy. Neprekáža vám to?
Od začiatku sme si hovorili, že nám ide o to, aby sa to presadilo a nie o to, aby sme boli pod tým podpísaní my. Dôležité je, aby to, čo sa presadí, bolo zmysluplné. Najprv sme sa obávali, že návrh, ktorý SNS vyrokuje na koalícii, bude úplne iný ako ten, ktorý navrhujeme. To sa našťastie úplne nestalo, no v súčasnej podobe je návrh postavený tak, že situáciu žiaľ nevyrieši.
A aké konkrétne výhrady máte voči súčasnému návrhu?
Predovšetkým, ak by sa do novely Ústavy SR nedostalo, že pôdu môže vlastniť iba fyzická osoba, tak to podľa nás problém nevyrieši. Pretože pri právnických osobách je veľký priestor pre množstvo špekulácií, ktoré nevieme nijako ošetriť a v prvom rade nám ide o to, aby sme zabránili zaberaniu pôdy a jej špekulatívnemu nakupovaniu. Síce by bolo v článku 44 Ústavy SR uvedené, že je pôda neobnoviteľný prírodný zdroj, čo je veľmi fajn, ale hlavná bitka by nás čakala pri zákone, ktorý by bližšie definoval otázky nadobúdania pôdy. Jedným dychom dodávam a je to veľmi dôležité, že na našom návrhu máme zhodu celej poľnohospodárskej obce, dalo by sa povedať historickú zhodu. Viedli sme o návrhu dlhé diskusie, poslednú aj piatok 16. 12. 2016. Na tomto stretnutí sme si potvrdili spoločné stanovisko a dohodli sa na ďalších krokoch.
Ako sa vysporiadavate s argumentmi, že sa jedná o zásah do súkromného vlastníctva alebo že ide o opatrenie s nacionalistickým podtónom?
Jediné, čo nás môže pri tejto téme odlíšiť od radikálov a extrémistov je odborná a fundovaná diskusia podložená konkrétnymi a relevantnými argumentmi. Budeme vďační za čo najširšiu verejnú diskusiu o téme pôdy. Je natoľko komplexná a problematická, že riešenia nie sú vôbec jednoduché. Myslím si však, že mnohí ľudia nepoznajú do hĺbky problémy, ktoré sa týkajú pôdy. Je to jedna z príčin, prečo je diskusia z odbornej roviny často presúvaná do roviny ideologickej. Aj preto máme pripravenú dôvodovú správu, prečo to robíme a aké dopady to bude mať. Aktuálne ešte pracujeme na správe o tom, akými špekulatívnymi spôsobmi sa s pôdou narába, aby mala aj široká verejnosť vedomosť o tom, akým problémom čelíme a čo všetko sa s pôdou dnes robí. Len tak totiž môžeme viesť fundovanú debatu namiesto debaty plnej demagógie a populizmu.
Foto: Na snímke prezidentka Vidieckej platformy Lucia Gallová. Zdroj: Osobný archív Lucie Gallovej, autor: Maňo Štrauch
