Poznámka redakcie: Nakoľko FB iba selektívne vyberá, o ktorých našich článkoch informuje, privítame vás aj na našom Telegrame – t.me/polemag
Niekedy máme pocit, že sme v tom sami. Že sa osud našej planéty rúti dolu vodou a nikto s tým nič nerobí. Chceme sa tu s vami podeliť o zážitok, ktorý dokazuje, že nádej tu stále je. Pred týždňom sa vo Vysokých Tatrách uskutočnila avizovaná konferencia na tému „Klimatická a potravinová spravodlivosť“. Zišlo sa nás tam vyše dvoch desiatok. Väčšinou stredoškolskí študenti, ktorí sa zaujímajú o ekológiu a nielen o ňu. Odprezentovali tam kvalitné prednášky, počínajúc energetickou politikou v Európe, až po výskum života mravcov. Najintenzívnejšie však asi boli debaty, kde sme po večeroch hovorili o širších súvislostiach ekológie, o jej prepojení na ekonomiku, sociálnu spravodlivosť či politiku. Nie je možné zredukovať ekológiu iba na recyklovanie či jazdenie na bicykli. To sú síce tiež dôležité oblasti, ale keďže už roky recyklujeme, triedime odpad, chodíme čistiť lesy a náš uhlíkový rozpočet sa napriek tomu stále rýchlejšie míňa, asi to nestačí. Takisto nemožno od ľudí očakávať, že budú hneď ekologickí, keď ich v súčasnosti stále viac žije v horších finančných podmienkach a majú problém platiť existujúce účty. Zatiaľ čo ropné spoločnosti, banky, ktoré ich financujú a politické strany, ktoré im pomáhajú udržiavať status quo, chcú, aby ľudia platili za odstraňovanie škôd, ktoré práve oni svojim podnikaním spôsobili.
Hľadali sme spolu so študentami a študentkami riešenia, diskutovali o nádeji a beznádeji v klimatickom hnutí a dohodli sa na ďalších krokoch i na ďalšom budovaní komunity, ktorá bude mať okrem ekologického určite i silný sociálny rozmer. Bolo fajn stretnúť podobne zmýšľajúcich ľudí a budeme sa snažiť, aby nás bolo čoraz viac, a aby náš hlas prebil silu peňazí, ktoré do udržania súčasného stavu investujú mocní tohto sveta.
