Na súkromnú sféru sa nazerá ako na nedotknuteľný ostrov slobody chrabrých podnikateľov, lebo vytvárajú pracovné miesta. Podnikanie však nie je nad zákon.
Keď u nás niekto začne kritizovať pracovné prostredie, vždy sa proti nemu vytiahne úplne scestný argument, vraj „každý môže odísť, keď sa mu nepáči“. Ako to presne rieši podstatu veci, že zamestnávateľ porušuje zákonník alebo platí prinízku mzdu? Podľa tejto logiky ak má človek susedov, ktorí ho pravidelne vykrádajú, tak sa mal už dávno odsťahovať. Inými slovami, ak sa ti v práci deje krivda, môžeš si za to sám.
V iných krajinách na zamestnávateľov a na to, ako zaobchádzajú so zamestnancami, tak laxne nenazerajú. Pred Vianocami odsúdili vo Francúzsku bývalých manažérov spoločnosti Orange na rok za mrežami. Za čo? Za vytváranie zlého pracovného prostredia, v ktorom počas dvoch rokov spáchalo samovraždu 35 zamestnancov. Po odkúpení firmy od štátu ju chceli zoštíhliť, 22 000 ľudí prišlo o prácu. Aby zlomili odpor zamestnancov, presúvali ich na posty stovky kilometrov od rodiny, degradovali do podstatne nižších pozícií podľa ľubovôle, a to sú len niektoré z taktík, ktoré súd označil za plánovanú stratégiu šikany a psychického nátlaku. V listoch na rozlúčku zamestnanci otvorene písali o terore voči ľuďom, ktorí firme obetovali roky práce.
Za sabotáž odborov pôjde na rok a pol do väzenia aj predseda správnej rady a ďalších 25 manažérov Samsungu. Snažili sa vyštvať odborárov z firmy, špicľovali ich a na základe toho vydierali, naťahovali vyjednávania medzi zástupcami zamestnancov a manažmentom. Ďalší z dôkazov, že najviac sa zamestnávatelia boja organizovaných zamestnancov, ktorí dokážu formulovať požiadavky voči vedeniu. Ak by odbory nemali zmysel, načo ich tak urputne potláčať?
Žalované sú aj technologické giganty Apple, Google, Dell, Microsoft a Tesla. Žalujú ich rodiny detí z Konga, ktoré umreli alebo sa ťažko zranili v baniach na kobalt. Ten je nevyhnutný na výrobu elektroniky. V žalobe stojí, že tieto firmy o zlých pracovných podmienkach v ťažobných spoločnostiach a o využívaní detskej práce vedia a vyhovuje im, že sa takto znižujú výrobné náklady. Ani sa netreba ďalej rozpisovať, že každoročné zisky týchto spoločností sa pohybujú v miliardách dolárov, takže si môžu dovoliť platiť férovejšie mzdy. A ak dokážu vystreliť auto do vesmíru, určite si vedia overiť a ovplyvniť, čo sa deje v ich dodávateľskom reťazci.
Dôstojné pracovné podmienky a dôstojná mzda sú ľudským právom, rovnako ako právo voliť alebo sloboda slova. Veľké zisky akcionárov na úkor porušovania Zákonníka práce, snaha donútiť ľudí pracovať nadčasy za podradné mzdy a zneužívanie lacnej detskej práce v krajinách tretieho sveta, to nie je žiadne hrdinstvo. Keď už zviera nie je vec, ani človek by nemal byť.
Preto nech sa v ďalšom roku rozbehne aj slovenská súdna prax v oblasti pracovného práva, napríklad v kauzách nezákonne rozpustených odborov, zastrašovania odborárov, nútených nadčasov alebo nevyplatených miezd. Aj pracovné prostredie spadá pod zákon, a ten platí aj pre korporácie.
Článok vyšiel v denníku Pravda.
Prebraté so súhlasom autorky.
Obrázok: Ilustračný. Zdroj: Vance Air Force Base.
