Zľava: Mgr. Ján Košč a PhDr. Jozef Balica
Vo štvrtok (26. 08. 2021) odborový zväz KOVO usporiadal tlačovú konferenciu v Prešove, kde odzneli postoje pracujúcich z východného Slovenska k dianiu okolo minimálnej mzdy.
Celú tlačovku si môžete pozrieť tu:
ZÁZNAM: TK Odborového zväzu KOVO k minimálnej mzde (tasrtv.sk)
Démonizovanie minimálnej mzdy
Účastníci tlačovej konferencie sa venovali témam, ktoré v médiách pri tejto téme vôbec neodznievajú, ale venovali sa aj mýtom, ktoré okolo minimálnej mzdy priživujú a podnecujú neoliberálne think-tanky a mnohokrát aj samotní novinári. Démonizovanie minimálnej mzdy likviduje odbornú diskusiu na túto tému a aj na témy, ktoré by sa v spoločenskej debate mali preberať.
„Za posledných 15 až 20 rokov, sa každý rok dookola hovorí o minimálnej mzde. Je to v podstate len zástupná téma. O nej by sme ani nemali hovoriť, zvyšovanie minimálnej mzdy by malo byť automatické, veď tu máme infláciu. Na budúci rok majú ísť energie o 15 % hore. Mali by sme rozprávať o vylepšovaní pracovného prostredia, ktoré je na Slovensku katastrofálne, alebo skracovaní pracovnej doby,„
Ján Košč, OZ Pracujúca chudoba
Jozef Balica, člen predsedníctva OZ KOVO a Ján Košč, sociálno-ekonomický analytik OZ Pracujúca chudoba hovorili o nielen o ekonomických kategóriách, ale položili aj dôležité otázky o sociálnom rozmere minimálnej mzdy. Aký životný štandard prináša minimálka poberateľom a ich rodinám? Dodržiava SR vlastnú Ústavu a medzinárodné dokumenty, ktoré sa zaviazala dodržiavať, ak zamestnanec za svoju prácu dostáva tak nízku mzdu?
„Pokiaľ nebudeme brať ohľad na sociálny rozmer mzdy pre zamestnanca, iba na ekonomický rozmer dôležitý pre akcionárov a majiteľov firiem, nikdy nedosiahneme návrat státisícov slovenských zamestnancov zo zahraničia a stabilitu mladých rodín tu doma,“
Jozef Balica, člen predsedníctva OZ KOVO
Odvody živnostníkov
Jedným z najrozšírenejších mýtov je tvrdenie, že zvyšovanie minimálnej mzdy zvyšuje odvody SZČO (živnostníkov). Tento mýtus spôsobuje negatívne emócie medzi živnostníkmi a je priživovaný v rámci hesla „rozdeľuj a panuj“.
Pravdou však je, že odvody živnostníkov sú vypočítavané z vymeriavacieho základu, ktorého výška sa počíta ako 50 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Čiže, vymeriavací základ pre platenie odvodov na rok 2022 bude určený z výšky priemernej mzdy v roku 2020 a rast týchto odvodov záleží od rastu priemernej mzdy medzi rokmi 2019 a 2020.
Nezamestnanosť
Už roky je na Slovensku démonizovaná minimálna mzda ako taká a o jej raste sa rozpráva ako o rekordnom, pričom kontextom tohto démonizovania má byť poškodzovanie ekonomiky a zvyšovanie nezamestnanosti.
Realita však doteraz nikdy tieto poplašné reči nepotvrdila. Naopak, väčšina ekonómov sa zhoduje v tom, že primerané zvyšovanie minimálnej mzdy neškodí, ba čo viac, minimálna mzda má viacero pozitívnych dôsledkov.
Už minulý rok sa analytik INESS v súvislosti s aktuálnou výškou minimálnej mzdy vyjadril nasledovne: „Aké to bude mať dopady? Stačí sa pozrieť na to, ako vyzerali zaostalé regióny počas poslednej hospodárskej krízy. Bolo tu päť okresov, ktoré mali mieru nezamestnanosti nad 30 percent,“
Toto tvrdenie vyvracia sociálno-ekonomický analytik Ján Košč: „Jeho strašenie sa ukázalo ako neopodstatnené. Nezamestnanosť nad 30 % nemáme v žiadnom okrese a zvýšenie nezamestnanosti na Slovensku určite nie je dôsledkom zvýšenia minimálnej mzdy od 1. januára 2021. Porovnateľný rast nezamestnanosti zaznamenali v dôsledku koronakrízy aj krajiny, kde minimálna mzda stagnovala, prípadne nemajú zavedený inštitút minimálnej mzdy na republikovej úrovni.“
Analytici INESS takisto často opakujú, že slovenská minimálna mzda tvorí vysoký podiel na priemernej mzde, čo má byť argumentom pre to, aby sme minimálnu mzdu zmrazili alebo dokonca znižovali.
Docent ekonómie a výskumník Tomáš Želinský na to reaguje: „analytik INESS navodzuje dojem, že minimálna mzda na Slovensku je nadhodnotená, pretože podiel minimálnej mzdy na tej priemernej je privysoký (vyše 50 %). Problémom je, že my v skutočnosti nevieme, kde je „pravda“. Korektné by bolo aspoň naznačiť, že alternatívnym vysvetlením vysokého pomeru by mohla byť aj celkovo podhodnotená mzdová úroveň na Slovensku.“
Ján Košč k tomu dodáva: „Ak si zároveň s podielom minimálky na priemernej mzde nedáme do súvisu aj nominálne hodnoty miezd a ich hodnoty v parite kúpnej sily, podiel miezd na HDP, podiel miezd na pridanej hodnote a produktivitu práce, tak takýto zjednodušený pohľad je demagógiou a nie exaktným pohľadom.“
Napríklad v Slovinsku, ktoré má podľa analytika INESS nižší podiel minimálnej mzdy na priemernej, je priemerná mzda vyššia ako 2000 €, najnižšia mzda je vo výške 1024 € a zároveň popri porovnateľnej produktivite práce majú v Slovinsku vyšší podiel miezd na HDP aj na pridanej hodnote. V takomto konceptuálnom porovnaní sa javí, že slovenská priemerná mzda je podhodnotená a nižšia v porovnaní s tým, aká by mohla a mala byť.
Horibilný rast minimálnej mzdy
Podobným argumentom má byť vraj rekordný rast minimálnej mzdy, ktorý sme na Slovensku zaznamenali za posledných desať rokov. Takéto porovnávanie bez uvedenia kontextu je demagogickým pohľadom. Nikto nehovorí napríklad o tom, či si prijímateľ minimálnej mzdy dokáže zabezpečiť základne životné náklady a na akej úrovni.
K takémuto zavádzaniu sa pred časom vyjadril aj zakladateľ OZ Pracujúca chudoba Milan Kuruc: „Pritiahnime argumentáciu analytika INESS za vlasy a povedzme, že by minimálna mzda v roku 2012 bola 1 euro. Štát by ju však v priebehu 8 rokov zvýšil na sumu 580 eur. To je rast o 58 000 percent. Percentuálne vyzerá tento rast hrozivo, ale keď minimálna mzda rastie z nízkej úrovne, tak je jasné, že aj jej percentuálny rast bude vysoký.“
K tomu dodáva aj Ján Košč: „V Nemecku nebola pred desiatimi rokmi na republikovej úrovni určená minimálna mzda vôbec, dnes je tam stanovená vo výške 1585 € (od júna 2021), o aký veľký percentuálny rast ide v tomto prípade?“
Nízka produktivita zamestnancov
Asi najrozšírenejším mýtom je strašenie nezamestnanosťou a neschopnosťou „nízkoproduktívnych zamestnancov“ vyprodukovať pre zamestnávateľa pridanú hodnotu.
Ekonóm Alexej Dobroľubov k tomu poznamenáva: „Zvýšenie súčasnej minimálnej mzdy by spôsobilo nezamestnanosť, ak by sa to týkalo podnikov zamestnávajúcich veľké množstvo ľudí za minimálnu mzdu, ktoré zároveň vyvážajú na medzinárodné trhy, a tieto by nemohli presunúť zvýšené náklady prostredníctvom cien na zákazníkov. Vzhľadom na to, že u nás je minimálna mzda koncentrovaná hlavne v reštauračnom a hotelierskom biznise, zamestnávatelia pravdepodobne zvýšenie nákladov presunú čiastočne na zákazníkov. To by bol transfer od zákazníkov nepracujúcich za minimálnu mzdu na tých, ktorí za ňu pracujú.“
Ján Košč to dopĺňa: „Žiadny „nízkoproduktívny zamestnanec“ v skutočnosti neexistuje. Nízkoproduktívne môžu byť technológie, procesy, prípadne podnikateľské zámery. Ak niečo môžeme považovať za problematické, tak je to veľký podiel „zombie“ firiem, ktoré viažu pracujúcich v nízkoproduktivných činnostiach, a zároveň veľmi nízka miera firemných investícií do výskumu a vývoja. Slovenské firmy do R&D investujú jeden z najnižších podielov na HDP nielen v EÚ, ale aj spomedzi krajín strednej a východnej Európy a zároveň najmenej spomedzi krajín V4“.
Regionálna minimálna mzda
Analytici INESS popri zmrazení minimálnej mzdy navrhujú aj zavedenie regionálnych minimálok, čo by znamenalo znižovanie miezd v chudobných regiónoch, a sľubujú si od toho zvyšovanie zamestnanosti. Ide však o nepochopenie ekonomických procesov. Znižovanie príjmov obyvateľov by síce v chudobných regiónoch znížilo mzdové náklady zamestnávateľov, no na druhej strane by znížilo kúpyschopnosť obyvateľov a tržby lokálnych podnikateľov, čo by bolo kontraproduktívne k snahe dosiahnuť vyššiu zamestnanosť. Pomohlo by to však znížiť mzdové náklady zamestnávateľom v priemysle, ktorých konkurencia je za hranicami Slovenska – tu je otázkou, či chceme byť ekonomikou konkurencieschopnou so západnou Európou, alebo s Bangladéšom?
V tejto súvislosti ekonóm Anton Marcinčin tvrdí: „Zavedenie regionálnej minimálnej mzdy na území štátu s rozlohou 49 tisíc km2 je nereálne. Iné pravidlá v Snine a Sobranciach, Prešove a Košiciach, v Levoči a Spišskej Novej Vsi, Ružomberku a Banskej Bystrici atď. by teoreticky mohli spôsobiť sťahovanie prevádzok do chudobnejších okresov a pracovnej sily do bohatších, ako aj väčšie administratívne zaťaženie inštitúcií. V skutočnosti by sa reálne nestalo nič a regulácia by bola po krátkej dobe zrušená, pretože pre podnikanie na Slovensku sú dôležitejšie iné bariéry a téma minimálnej mzdy je len zástupná. Od vedenia štátu sa neočakáva konzervovanie platov, ale rast životnej úrovne.“
A dodáva: „Riešením je teda skôr poctivá regionálna politika, využívanie eurofondov a priemyselnej politiky a odstraňovanie administratívnych bariér pre podnikanie než delenie Slovenska na oficiálne bohatšie a chudobnejšie regióny.“
Zdroje: tlačová konferencia OZ KOVO v Prešove a tlačová správa Asociácie sociálno-ekonomických analytikov
