V rámci predstavenia publikácie „Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku“ postupne zverejníme jej jednotlivé kapitoly. V ôsmej kapitole si zapolemizujeme na tému veľkosti sociálneho štátu na Slovensku.
Sociálny štát
Tvrdenie Radovana Ďuranu z INESS je sčasti pravdivé a sčasti zavádzajúce.
Samozrejme, že akokoľvek veľký sociálny štát musí niekto platiť a samozrejme, že sociálny štát je potrebné financovať aj z daňovo-odvodového zaťaženia práce. Zavádzaním je však tvrdenie, že Slovensko má veľký sociálny štát. Ak odhliadneme od nespokojnosti bežných občanov s úrovňou poskytovaných služieb sociálneho systému na Slovensku, tak napr. podľa Indexu sociálnej spravodlivosti patrí Slovensku v rámci krajín OECD podpriemerné hodnotenie.
Výsledky vyššie spomínaného indexu potvrdzuje aj komparácia dát, ukazujúcich, aký podiel z HDP smeruje do sociálnej oblasti. Slovensko patrí ku krajinám s najnižšími podielmi a zároveň aj pohľad na štruktúru sociálnych výdavkov potvrdzuje nízke výdavky v jednotlivých dávkach.
A rovnakým zavádzaním je sugescia, s akou sa Ďurana snaží tvrdiť, že sociálny štát je potrebné udržiavať vysokým daňovo-odvodovým zaťažením práce. Dôkazom, že to tak vôbec nemusí byť, je relatívne nízke daňovo-odvodové zaťaženie príjmov v Dánsku (kapitola 1) aj napriek tomu, že Dánsko patrí ku krajinám s najrobustnejším sociálnym štátom a zároveň s druhým najvyšším podielom združenej daňovej kvóty na HDP podľa Eurostatu a tretím podľa OECD.
Aj v tomto prípade musíme skonštatovať, že kvalitnejšie nastavenie daňového mixu by pomohlo aj tým, že by príjmy z práce na Slovensku nemuseli byť zaťažované v takej miere, v akej dnes zaťažené sú.
Pri pohľade na graf zobrazujúci sociálne výdavky ako podiel na HDP možno skonštatovať, že slovenské výdavky na sociálny štát sú podpriemerné nielen v porovnaní s krajinami OECD, ale sú nižšie ako výdavky ostatných krajín V4, Rakúska, alebo Slovinska. Ani zvýšenie minimálneho dôchodku, vrátane zmeny pravidiel jeho priznania a prípadné zachovanie schváleného 13. dôchodku, s týmto nízkym podielom zásadné zmeny neurobí. Preto je doslova hrubým zavádzaním tvrdenie, že Slovensko má silný sociálny štát. Realita je taká, že ho ani len náhodou nemá.
Štruktúra sociálnych výdavkov na Slovensku tiež nepatrí medzi ukážkové a pre tých najchudobnejších (tak často kritizovaných) vynakladá len 1,7 % zo všetkých sociálnych dávok, ale táto téma je už mimo rozsahu tejto publikácie.
Zdroje:
https://index.sme.sk/c/22323046/radovan-durana-o-socialnych-opatreniach-rozhovor.html
https://ec.europa.eu/eurostat/web/microdata/european-union-statistics-on-income-and-living-conditions
https://www.europarl.europa.eu/at-your-service/sk/be-heard/eurobarometer
https://www.bertelsmann-stiftung.de/fileadmin/files/BSt/Publikationen/GrauePublikationen/SJI_2019_In_a_nutshell_Web.pdf
https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=SOCX_AGG
https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/analyticke-centrum/2019/material_sprava_o_soc_situacii_obyvatelstva_sr_2018_vlada.pdf
BENEDEKOVÁ, M. a. J. BALICA: Moc argumentov. Bratislava: OZ KOVO, 2019.
DINGA J.: Rómovia a sociálne dávky: Sú Rómovia problémom verejných financií Slovenska? Bratislava: INESS, 2016.
https://dennikn.sk/blog/939397/aky-socialny-stat-je-slovensko/
https://dennikn.sk/blog/939397/aky-socialny-stat-je-slovensko/
Kapitola pochádza z publikácie:
KOŠČ, J., 2020. Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení. Bratislava: OZ Pracujúca chudoba. ISBN: 978-80-973614-0-2. Link na dokument: http://www.pracujucachudoba.sk/storage/app/media/na_stiahnutie/myty-a-fakty-o-danovo-odvodovom-zatazeni-na-slovensku.pdf
