Tvrdiť, že nerovnosť stimuluje môže len ten, kto jej dopadom nerozumie.
Nedávno zverejnila organizácia Oxfam svoju každoročnú správu o nerovnosti. Okrem naozaj alarmujúceho obsahu zaujala tohtoročná správa aj nezvyčajným názvom.
Autori v správe Oxfamu tvrdia, že „extrémna nerovnosť je forma toho, čo tento dokument opisuje ako ,ekonómiu násilia´ – kde štrukturálna i systémová politika a politické rozhodnutia, sú skresľované v prospech najbohatších a najsilnejších ľudí, čo priamo poškodzuje drvivú väčšinu ľudí na celom svete“.
Ako započítať peniaze na ruku a účty v rajoch
Slovensko, ak sa pozrieme na koeficient GINI, vyzerá ako jedna z najrovnostárskejších krajín sveta, takže by sme mohli povedať, že u nás žiaden takýto problém neexistuje. Problémov s takýmto pohľadom je však niekoľko.
Je otázne, do akej miery GINI koeficient zachytáva realitu rozdeľovania príjmov na Slovensku, na čo dlhodobo upozorňovali a upozorňujú odborníci, ako nebohý ekonóm Martin Filko alebo sociologička Zuzana Kusá.
Dáta, na základe ktorých sa vypočítava tento koeficient, ignorujú slovenské marginalizované komunity a aj príjmy najbohatších občanov Slovenska. Veľká časť príjmov je schovaná v sivej ekonomike (vyplácanie miezd na ruku, či nepriznávania príjmov), alebo dokonca aj v korupcii a trestnej činnosti.
Samozrejme všetko toto je prítomné vo všetkých ekonomikách svete, no v porovnaní so západnou a severnou Európou je možné povedať, že predsa len tú korupciu i sivú ekonomiku tu máme vo vyššej miere.
Zároveň mnohokrát, pri pohľade na GINI, ignorujeme iné pohľady na nerovnosť. Regionálna a rodová nerovnosť sú na Slovensku jedny z najvyšších v EÚ, či OECD. Ak sa taktiež pozrieme na problémy, ktoré máme s významným podielom pracujúcej chudoby a tiež s energetickou chudobou, tak dostaneme celkom iný pohľad, ako ten zjednodušený zachytený cez koeficient GINI.
Nerovnosť, ktorá nemá motivačný charakter
Nerovnosť sa dá chápať ako potrebná súčasť každej spoločnosti, keďže pôsobí motivačne. Problém však nastáva, ak máme relatívne veľkú skupinu ľudí s extrémne nízkymi príjmami, prežívajúcu zo dna na deň, ktorí žijú v existenčnom strese a nepoznajú pojem rodinná dovolenka. A práve pri extrémne rastúcej nerovnosti, ako ju pozorujeme na celosvetovej úrovni v posledných dekádach, podiel chudobných rastie a takáto disparita spôsobuje problémy všetkým.
A ak by sme chceli naozaj kvantifikovať realitu nerovnosti na Slovensku, museli by sme urobiť viaceré nepopulárne opatrenia. Znova zaviesť majetkové dane, dane z dedičstva a zaviesť aj povinné zverejňovanie daňových priznaní všetkých občanov, ako to majú v Škandinávii.
Ale na niečo také nie je na Slovensku ani politická odvaha, ani vôľa. Pretrvávajúca politika našich ľudí toto jednoducho nemôže pripustiť.
Obrázok: Julián Bosák (zdroj)
Skrátená verzia textu vyšla v denníku SME.
