Posledný únik dokumentov o vyjednávanej dohode o Transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií (TTIP) medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou spôsobil rozruch v už beztak rozbúrených mediálnych vodách. Francúzi dokonca vyhlasujú, že sú rozhodnutí prerušiť vyjednávanie. Počas nedávnej návštevy amerického prezidenta Baracka Obamu v Nemecku tisíce ľudí protestovalo na námestiach so sloganmi STOP TTIP. To všetko nastoľuje otázku: Je Transatlantické partnerstvo pre úniu naozaj výhodné?
Nová dohoda v oblasti obchodu a investícií bola Európskou úniou prezentovaná ako míľový krok pre hospodárstvo. Podobné dohody boli uzavreté už skôr, žiadna z nich ale nezasahovala tak veľké teritórium. Napriek tomu, že od začiatku vyjednávania nebolo verejnosti poskytnutých veľa informácií, únia prezentovala partnerstvo iba v pozitívach. Na svojej stránke dokonca zverejnila špeciálnu publikáciu, ktorá obsahuje štúdiu zameranú na pozitívne dopady dohody. Práve táto štúdia ale spustila prvé kritické ohlasy analytikov a analytičiek. Ako hlavný problém označovali fakt, že dáta použité na štúdiu boli čerpané z roku 2009. Vtedy bola ekonomická situácia v Európe, ktorá ešte stále trpela ekonomickou krízou, úplne iná. Zároveň zdôrazňovali, že hodnota prezentovaných pozitív je otázna.
Výhody, samé výhody
Dohoda hlása zlepšenie nielen pre Európu a Spojené štáty, ale aj pre celý svet. HDP sa má zvýšiť o €100 miliárd pre oboch partnerov dohody. HDP ostatných krajín má zaznamenať nárast až do výšky €36 miliárd. Pre krajiny s nižším príjmom by bol nárast HDP o €2,4 miliardy. Partnerstvo sľubuje, že zvýšenie HDP prinesie aj vyššie príjmy pre Američanky a Európanov. Následne sa má celoplošne zvýšiť dopyt a to nielen po produktoch z partnerských krajín, ale z celého sveta. Zvýšený dovoz a vývoz posilní súťaž medzi výrobcami. Tí sa budú snažiť byť efektívnejší, čo podporí produktivitu oboch ekonomík a zároveň sa zvýši zamestnanosť na oboch stranách Atlantiku.
Zmeny sa udejú aj v mzdách a dôjde k presunom pracovných miest, aby sa ekonomika vedela prispôsobiť novej dohode. Použitá CEPR štúdia tvrdí, že TTIP bude mať pozitívny dopad na mzdy. Dokonca nebude ani veľký rozdiel medzi zručnými a menej zručnými zamestnancami a zamestnankyňami. Mzda sa im približne rovnako zvýši o 0,5%. Štúdia CEPR vysvetľuje, že presuny pracujúcich z jedného sektoru do druhého budú obmedzené. V číslach je to pre Európsku úniu menej ako 0,7% presunov v rozmedzí 10 rokov. Komisia spomína tvorbu 15-tisíc nových pracovných miest.
Zhoršenie potravinových štandardov?
Kritika spojená s dopadmi dohody súvisí s faktom, že najviac výhod plynie veľkým spoločnostiam a korporáciám. Otvorenejší trh pre nich znamená ešte vyššiu konkurencieschopnosť, čo bude pre mnohé stredné a malé podniky likvidačné. Únia argumentuje faktom, že tieto podniky budú mať možnosť vyvážať svoje tovary do USA, nie je ale jasné, či si podniky prvotné náklady na vývoz budú môcť dovoliť. Americké výrobky budú mať nižšie ceny, pretože vďaka TTIP sa im zrušia tarify a clá. Teda prílev lacných výrobkov z amerického trhu vytlačí domácich výrobcov. To môže vyústiť až do veľkého rušenia pracovných miest a vyššej nezamestnanosti a to najmä v ekonomicky slabších regiónoch.
Nárast prepravovania produktov medzi USA a EÚ bude mať dopad aj na životné prostredie. Nadmerné emisie ale nie sú jediným ohrozujúcim faktorom. Mnoho odborníkov, ale aj francúzska vláda, sa obáva zníženia potravinových štandardov. V únii sú potravinové nariadenia nastavené obzvlášť prísne, predtým ako výrobca začne produkt predávať, musí dokázať, že nie je zdraviu škodlivý. V USA sú potravinové štandardy nastavené inak. Výrobcovia môžu produkt distribuovať, kým sa neukáže, že je zdraviu škodlivý. Spojené štáty zároveň využívajú chemikálie a látky, ktoré sú v Európe zakázané. Americký trh je známy svojimi geneticky modifikovanými potravinami. Odborníci sa obávajú toho, aby sa nedostali aj do Európy. Práve uniknuté dokumenty od Greenpeace poukazujú na znižovanie potravinových štandardov. Treba ale poznamenať, že ide zatiaľ iba o požiadavky aktérov, nie o finálnu dohodu.
(Ne)schopnosť vyjednávať na strane EÚ
Obavy sú ale oprávnené. Vyjednávacia politika únie je v tomto prípade otázna. V porovnaní s vládou USA ťahá únia za kratší povraz. Nebolo by to prvýkrát. Napriek tomu, že sa EÚ snaží zachovávať pozitívne vzťahy so Spojenými štátmi, neuškodilo by jej agresívnejšie vyjednávanie. Tak ako samotná únia, aj USA údajne dohodu potrebujú. Ich dominancia na globálnom trhu upadá. Spôsobujú to ázijské ekonomiky, ktoré sa vďaka technologickému pokroku a globalizácii čoraz viac dostávajú do popredia. Dosluhujúci americký prezident Barack Obama hovorí, že Amerika a jej obchodní partneri majú diktovať pravidlá a zvyšok sveta sa má nimi riadiť a nie naopak. TTIP je kľúčovým nástrojom v tejto nadvláde. Obama však varuje, že čím dlhšie sa bude otáľať s prijatím dohody, tým bude samotné prijatie komplikovanejšie. Transatlantické partnerstvo by pre USA malo znamenať zabezpečenie si prvenstva vo svete obchodu pre nadchádzajúce dekády. Práve preto si únia môže a mala by si dovoliť vyjednávať agresívnejšie.
Ak Európska únia dokáže vybojovať výhodné podmienky, môže to v istej miere znamenať prínos pre európsku ekonomiku. Mnoho európskych produktov zatiaľ nebolo možné dodávať do USA, čo by sa príchodom dohody zmenilo. To by znamenalo vznik ďalších pracovných miest, väčší tok produktov a následné navýšenie HDP krajín. Opäť ale treba poznamenať, že najväčšie benefity by si odniesli korporácie a je otázne, či by zmenu pocítili aj obyvatelia a obyvateľky Európy. Naopak, v prípade neúspechu dohody a ekonomickým problémom by bolo obyvateľstvo prvou zasiahnutou skupinou. Ak by vyšiel ambiciózny scenár, TTIP by spravila svet prepojenejší. Tarifné bariéry by sa zredukovali na nulu. Netarifné bariéry by sa zredukovali pri tovaroch a službách o 25 %. Prekážky pre verejné obstarávanie by sa znížili na polovicu.
Informačné embargo?
Osobitnou kapitolou TTIP je prístup k informáciám. Fakt, že je dohoda vyjednávaná v tajnosti, nie je až tak nezvyčajný. Všetky predošlé záväzky podobného charakteru nebývali verejnosti prístupné. Na strane druhej sa dá ale argumentovať, že ľudia majú právo byť informovaní o niečom, čo zásadne zasiahne ich životy. Skutočným problémom je, že k informáciám sa majú problém dostať aj samotní politici. Ak má poslanec akéhokoľvek štátu EÚ záujem preštudovať si dohodu, môže tak urobiť iba po podaní žiadosti, pričom má stanovený čas dve hodiny. So sebou môže mať iba pero a papier na poznámky. Vzhľadom na fakt, že dohoda sa vyjednáva už tretí rok, musel by to byť Superman, aby dokázal takéto množstvo informácií poňať za takú krátku dobu. Otázne je, prečo sú takéto opatrenia nutné. Ide predsa o ľudí, ktorí budú o dohode rozhodovať, teda mali by byť dostatočne oboznámení s jej znením. Práve takéto „ťahy“ totiž prinášajú čoraz viac nedôvery. Čo viac, niektoré štáty už po poslednom úniku požadujú pozastavenie rokovaní. Iné zase požadujú od komisie odpovede na svoje otázky. Nemožno sa im čudovať.
Vyjednávanie o dohode by malo byť ukončené ešte koncom roka 2016, aby v prípade prijatia, ktoré je čoraz viac otázne, mohol dohodu podpísať úradujúci prezident Barack Obama. Či dohoda skutočne prinesie výhody, nevedno. Nateraz možno dúfať, že sa únii podarí vyjednať relatívne uspokojivé podmienky a o pár rokov Európu nezamoria geneticky modifikované kurčatá.
Možno by ale bolo najlepšie odložiť celú dohodu ad acta a najprv sa zamyslieť, či údajné prínosy skutočne možno za prínosy považovať.
Autorkami článku sú Zuzana Holéczyová a Barbora Hullová, študentky Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK
Foto: Stop TTIP Bristol, Zdroj: Global Justice Now, Flickr.com
