Mladému mužovi z Petrohradu prišli domov tenisky objednané cez internet a našiel v nich zastrčený odkaz: „Pomoc, som vo väzení, pomôžte, prosím, Ujgurom.”
Jedným z najhorších dôsledkov ekonomickej globalizácie je, že sa v podstate neoplatí tovar opravovať alebo zašívať diery v oblečení, pretože nové stojí takmer toľko isto ako oprava. Výroba zlacnela hlavne preto, že v iných krajinách sú „lacnejší“ ľudia, ľudská práca. Väčší zisk tak majú firmy vďaka tomu, že zaplatia bangladéšskym zamestnancom násobne menej ako dánskym alebo slovenským.
A nejde len o slabo platených ľudí, čo pracujú vo fabrikách po celej Číne či Juhovýchodnej Ázii za pár dolárov denne, šesť-sedem dní v týždni. Čoraz častejšie sa objavujú svedectvá, že čínsky režim zatvára do prevýchovných táborov etnické menšiny, najmä Ujgurov. Podľa vládnych zdrojov ide o viac než milión ľudí. Čína tvrdí, že ide o „dobrovoľné“ tábory, ktorými vraj bojuje proti náboženskému extrémizmu a chudobe. Sú natoľko dobrovoľné, že musia byť obohnané ostnatým drôtom, a tí, čo táborom prešli, hovoria aj o mučení, nútených sterilizáciách žien a podobných zverstvách. A ako inak, Čína do táborov nevpustí nikoho, aby mohol vládnu verziu príbehu overiť.
No a súčasťou tejto „prevýchovy“ je aj povinnosť pracovať vo fabrikách, či už na spracovanie napríklad bavlny, alebo šitie oblečenia pre západné značky. Vzhľadom na množstvo táborov a neochotu Číny povoliť kontrolu sa nedá zodpovedne o žiadnom kuse oblečenia z Číny povedať, že určite nebolo vyrobené otrocky. A to nielen, že tá, čo oblečenie šila, dostala pár eur za desať hodín šichty, ale že ju do fabriky dovliekli vojaci a pracovala ako väzeň, podobne ako človek, čo nechal odkaz v teniskách.
Niežeby západné korporácie priamo participovali na tomto systéme, ale tvária sa, že o tom nevedia, netýka sa ich to, za pracovné podmienky u svojich subdodávateľov nezodpovedajú. Samozrejme, budú však ryžovať na tom, aké je to lacné, pričom nútená práca zadarmo je predsa súčasný kapitalistický sen dotiahnutý do dôsledkov. Vyžadovať dodržiavanie základných ľudskoprávnych štandardov u dodávateľov nie je žiadna kvantová fyzika, len treba chcieť. A ak nie sú dodávatelia ochotní tieto štandardy zariadiť alebo vpustiť do fabriky nezávislých inšpektorov, tak sa dá výroba presunúť inde, kde to ochotní robiť sú.
Zákazník nemá veľmi na výber. Niektoré typy drobných produktov sa inde ako v Číne nevyrábajú – napríklad klince. Môžeme si však vybrať, ako veľa a v rámci možností u koho budeme nakupovať, lebo v súčasnej dobe rozhodujeme viac eurami ako volebným hlasom. Spôsob výroby sa nás týka – v Číne predsa zneužíva ľudí tá istá korporácia, ktorá u nás „len“ núti ľudí do nadčasov alebo nevypláca riadne odmeny. Pretože v konečnom dôsledku zisky firiem ako Amazon, Adidas či Zara a bohatstvo ich majiteľov vznikajú hlavne z toho, že poriadne nezaplatili svojich zamestnancov, a ignorovaním faktu, že ich výrobky vyrábajú otrocky nejakí chudáci na opačnom konci sveta.
Článok vyšiel v denníku Pravda.
Prevzaté so súhlasom autorky.
Titulný obrázok: Otrokárska loď od Bernarda Bryson CC Licencia.
