So stúpajúcou aktivitou odborov sa množia aj hlasy, ktoré ich znevažujú. Jedni sa pýtajú, kde boli odbory doteraz. Druhí hovoria o politickej objednávke opozície.

A kde ste boli doteraz?

Komu chýbala aktivita odborov za posledné dva roky, nech si skúsi spomenúť na tlačovú konferenciu KOZ z mája 2020, kde upozornili na nefunkčnú tripartitu a ako následok tejto tlačovky prebehla zmena zákona o tripartite, ktorá oslabila postavenie KOZ.

Prípadne na sériu protestov na jeseň 2020 v krajských mestách, kde odbory protestovali proti negatívnym zmenám v pracovných kódexoch.

Alebo na protest pred ministerstvom práce a na Námestí SNP v júni tohto roka, kde protestovali proti ďalším zmenám, ktoré zhoršujú postavenie zamestnancov. Prípadne na aktuálnu sériu cestných blokád, ktoré sa konali vo viacerých mestách Slovenska.

Otázkou pre tých, ktorí si odborárske aktivity nevšimli, je, kde boli doteraz oni.

Perličkou, samozrejme, je pokus o vyhlásenie generálneho štrajku. Fakt, že mnoho ľudí nedokáže rozlíšiť medzi protestom a štrajkom, nedajbože generálnym štrajkom, by bol možno aj úsmevný, ak by nebol smutný.

Aká spolupráca s opozíciou?

Ohľadom aktivít odborárov počúvame aj obviňovanie zo spriahnutia s opozičnými politikmi. Členovia súčasnej vládnej koalície, ktorým je takéto podozrenie blízke, však podporovali pred pár rokmi štrajky školských odborárov a učiteľov, dnes odborárov obviňujú z toho, že sa spriahli so stranou, ktorá bola vtedy vládnou.

Pozri aj:
VIDEO: Pred ministerstvom práce protestovalo takmer 300 ľudí (teraz.sk)
Do protestu za vyššie mzdy vo firme Embraco sa zapojili stovky ľudí (teraz.sk)
Odborári zorganizovali zhromaždenie, sú proti nízkym mzdám (teraz.sk)

Áno, politici sa vždy pokúšali zneužívať odbory na svoje ciele a nie vždy boli odbory dostatočne opatrné, aby na tieto záujmy nenaskočili, no nikdy to nebolo také čierno-biele, ako sa to snažia vykresliť politici hrajúci len vo svoj vlastný prospech.

Cynická obluda o vzťahu politikov a štrajkov

Pokojne sa pobavme aj o zmluve, ktorú kedysi dávno podpísali odbory s dnes opozičnou sociálnou demokraciou, na to by však museli jej kritici poznať obsah zmluvy a vedieť, že zopár rokov je vlastne už v štádiu klinickej smrti.

Viac čítajte tu: Politizácia odborov a odborárov – Pole (polemag.sk)

Účasť neofašistického europoslanca na jednom z protestov a nešťastne podaná ruka, ktorú títo „politici“ využili na vlastnú propagáciu, v kombinácii s ešte nešťastnejšie naformulovaným vymedzením sa, bola spúšťačom ďalších nezmyslov o tom, ako odbory hnednú.

Odbory nehnednú, hnedne nám spoločnosť a, bohužiaľ, na tomto stave majú podiel asi všetky politické strany vrátane radikalizujúcej sa strany Smer, ktorej predstavitelia sa rétorikou približujú k neofašistickým stranám.

Kde teda boli odbory posledných 12 rokov? Tam, kde byť mali. Vyjednávali kolektívne zmluvy, ak to nešlo, tak protestovali, štrajkovali, zúčastňovali sa na rokovaniach tripartity a pri všetkej úcte a neúcte k vládam, ktorým predsedali Fico a Pellegrini, nemuseli riešiť osekávanie pracovných kódexov, čo dnes, bohužiaľ, musia.

Pozri aj: Dôležite dátumy asociálneho štátu – Pole (polemag.sk)

Takéto osekávanie práv je dokonca v rozpore s oficiálnymi záväzkami Slovenska ako členskej krajiny EÚ a Medzinárodnej organizácie práce. Niekto súdny očakával, že zamestnanci, ktorí tvoria odbory, budú mlčať a nechajú na sebe „drevo rúbať“?