Poznámka redakcie: Nakoľko FB iba selektívne vyberá, o ktorých našich článkoch informuje, privítame vás aj na našom Telegrame – t.me/polemag
Žijeme bezprecedentné obdobie, keď sa nerovnosť medzi bežnými ľuďmi a bohatými enromne zvyšuje. Bolo aj v minulosti podobné obdobie? Áno, v minulosti existovali obdobia, keď sa nerovnosť medzi bežnými občanmi a bohatými enormne zvyšovala. Dva významné príklady sú obdobie nazývané Zlatý vek (Gilded Age) v Spojených štátoch v období konca 19. a začiatku 20. storočia, a obdobie pred Francúzskou revolúciou v 18. storočí.
Zlatý vek bola doba rýchleho ekonomického rastu v Spojených štátoch, keď priemyselníci ako Carnegie, Vanderbilt a Rockefeller zhromaždili obrovské bohatstvo. Napriek tomu, že ekonomika ako celok rýchlo rástla, mnoho bežných ľudí žilo v chudobe alebo blízko nej, pričom pracovné podmienky boli často otrasné a mzdy nízke.
Pred Francúzskou revolúciou bola ekonomická a sociálna nerovnosť v spoločnosti extrémna. Aristokracia a kráľovská rodina mali obrovské bohatstvo a privilégiá, zatiaľ čo väčšina obyvateľov žila v chudobe. To viedlo k občianskym nepokojom a napokon k Francúzskej revolúcii, ktorá zmenila politickú štruktúru krajiny.
Tieto obdobia ukazujú, že nerovnosť medzi bežnými ľuďmi a bohatými je nielen súčasným problémom, ale aj problémom, ktorý sa objavuje v rôznych historických kontextoch. Dôsledky tejto nerovnosti sa líšia, ale môžu mať významný vplyv na sociálnu a politickú stabilitu.
Ako sa potom Zlatý vek v USA skončil? Prečo nepokračoval? Zlatý vek v USA sa skončil prechodom do obdobia známeho ako Progresívna éra, ktorá začala v prvej dekáde 20. storočia a pokračovala až do roku 1920.
Rastúca nespokojnosť vo verejnosti voči nerovnosti a politickej korupcii, ako aj obrovské sociálne a ekonomické zmeny, ktoré priniesol priemyselný rozvoj, prispeli k tomu, že sa na politický pretras dostali otázky, ako sú sociálna spravodlivosť, práva pracovníkov a regulácia veľkých podnikov.
Navyše, niekoľko veľkých ekonomických kríz v tomto období poukázalo na nestabilitu a zraniteľnosť priemyselného kapitalistického systému, čo tiež prispelo k hnutiu za reformy.
V Progresívnej ére ľudia bojovali za širokú škálu reforiem zameraných na riešenie problémov, ktoré vznikli počas Zlatého veku. Tieto reformy zahŕňali zavedenie regulácií na obmedzenie moci veľkých podnikov, vytvorenie zákonov na ochranu práv pracovníkov, a rozšírenie práva voliť.
Zlatý vek bol teda ukončený politickými, sociálnymi a ekonomickými zmenami, ktoré viedli k výraznejšej regulácii priemyslu a k väčšej sociálnej spravodlivosti. Tento trend pokračoval aj počas 20. storočia, hoci tempo a intenzita týchto zmien sa v priebehu času menili.
A čo dnes, keď je tendencia skôr k deregulácii, práva pracovníkov sú okliešťované a odbory strácajú svoju silu a prostredníctvom stále sa zvyšujúcich limitov na volebnú kampaň sa de facto legalizuje volebná korupcia? Súčasný trend deregulácie, okliešťovania práv pracovníkov a slabnutia odborov je prejavom zmeny politického a ekonomického prostredia v mnohých krajinách, najmä v rozvinutých ekonomikách.
Tieto trendy sú často dôsledkom politík zameraných na liberalizáciu trhu a globalizáciu. Tieto politiky môžu v krátkodobom horizonte zvyšovať ekonomický rast (z ktorého opäť ťažia najmä bohatí) a vytvárať nové príležitosti, ale tiež môžu zvyšovať ekonomickú nerovnosť a oslabovať sociálne zabezpečenie.
Aký bude výsledok týchto trendov, je neisté. Mnoho závisí od politických a ekonomických rozhodnutí, ktoré budú prijaté v nadchádzajúcich rokoch a desaťročiach. V minulosti boli obdobia veľkej nerovnosti často ukončené politickými zmenami a reformami, ale či sa tak stane aj tentoraz, je otázka, na ktorú je teraz ťažké odpovedať.
Jedným z týchto trendov je i rastúca klimatická a potravinová nespravodlivosť, keď bohatí majú oveľa väčšiu šancu zvládnuť následky klimatickej krízy, ktorú do veľkej miery svojim správaním zapríčiňujú. Je ešte možnosť tento trend zvrátiť? Niektorí smerujú svoju nádej k techologickému pokroku. Je však veľmi neisté, či technológie stihnú zachrániť Zem pred globálnym otepľovaním, alebo či budú použíté iba lokálne pre malé skupinky ľudí. Iní zasa apelujú na zmenu spotrebiteľského správania. Tieto snahy sú tu však už niekoľko desaťročí a skôr sledujeme trend k narastaniu konzumu. A to isté platí o vzdelávaní a osvete.
Nedávno sme oslávili Prvý máj. Oslavujeme tam historický úspech, keď napriek záujmom bohatých a snahe politikov o udržanie status quo, si boli ľudia schopní vybojovať pre seba lepšie pracovné a životné podmienky. Toto vyzerá ako najreálnejšia cesta, ako zabezpečiť klimatickú spravodlivosť pre všetkých.
