Možno si ešte spomeniete na vládnu kampaň, ktorá predchádzala slovenskému referendu o vstupe do EÚ v roku 2003. Pravicová koalícia vedená Mikulášom Dzurindom vtedy presviedčala obyvateľov, aby sa referenda zúčastnili a podporili vstup do EÚ. Naša vláda tu zrazu nebola na to, aby napĺňala vôľu ľudu, ale sa túto vôľu nepokryto snažila vytvoriť. Dnes úniu v prieskumoch podporuje 60 % slovenských obyvateľov.
Naproti tomu v Británii sa o vystúpení z EÚ bojuje už dokonca aj na Temži a vášnivo sa tam diskutuje v oboch politických táboroch. Ľavica je rozdelená rovnako ako vládni konzervatívci. Kým predseda opozičných labouristov Jeremy Corbyn bol dosiaľ kritizovaný za príliš vlažnú podporu zotrvaniu, premiér David Cameron vyrokoval pre svoju krajinu v EÚ ústupky, len aby voliči hlasovali za zotrvanie v únii.
Politické piruety
Samotnej diskusii v médiách dominuje téma migrácie. Problémovými migrantmi tu však nie sú v prvom rade utečenci zo Sýrie ako u nás alebo integrované Pakistanky, či Indovia. Obetným baránkom diskusie o Európskej únii sa stali Slováci, Češky, Rumunky, Bulhari a najmä Poliaci. Poľský inštalatér naďalej straší v britských médiách. Xenofóbiu pritom nevidno len na kraji britského pravého spektra reprezentovanom stranou UKIP a jej predsedom Nigelom Faragom, s ktorým sa v mnohom zhoduje Richard Sulík.
Migračnou kartou za vystúpenie z únie operuje aj časť konzervatívnej pravice vedená bývalým starostom Londýna Borisom Johnsonom. Smutné je, že voči východnej Európe sa vymedzujú aj niektoré postavy na radikálnej ľavici. Napríklad slávny publicista Paul Mason považuje voličov a voličky z tohto regiónu za „nedospelých“, pretože sú údajne permanentnou prekážkou liberalizmu a sociálnej spravodlivosti.
Ktokoľvek, kto aspoň zbežne sleduje európsku ekonomickú diskusiu, vie, že sú to v prvom rade Angličania, ktorí v únii plnia funkciu trójskeho koňa neoliberalizmu. Bola to tzv. nová ľavica Tonyho Blaira, ktorá po vládach Margaret Thatcher (a Johna Majora) našla svoju tretiu cestu v rovnakej absencii alternatív voči nekompromisnej vláde kapitalizmu ako anglosaská pravica.
Práve tu však britská diskusia o referende ukazuje, ako sa mení politická situácia (nielen) v Británii. Nová ľavica oslabila a Corbyn predstavuje vítaný ideologický posun doľava. Jeho vlažné postoje sú viac dôsledkom odporu voči korporátnemu lobying v EÚ, než nejakým odmietaním multikulturalizmu. V tomto zmysle je však nemenej zaujímavá rovnaká argumentácia pravice za vystúpenie z únie. Xenofóbia sa tu spája s nacionalistickým pojatím hospodárstva a z EÚ sa stáva zosobnenie zla globalizácie. Tridsaťpäť rokov budovania neoliberalizmu je zrazu zabudnutých a pravica stavia národný štát proti nadnárodnému kapitálu.
Politické piruety sa dejú na pozadí odporu voči elitám, ktorý nájdeme ako v médiách, tak medzi nízkopríjmovými vrstvami. Tie svojim nie hovoria v prvom rade nie úsporným anti-sociálnym politikám konzervatívnej vlády. Výskum ukazuje, že strach z migrácie môže byť viac strachom z ohrozenia vlastnej už beztak kritickej situácie a z referenda o únii sa tak razom stáva referendum o cenách bývania, o školnom a o nízkych mzdách. Marxistickým slovníkom – xenofóbna ideológia majiteľov kapitálu rozdeľuje chudobných britov i prišelcov, ktorí miesto toho, aby sa spojili, idú proti sebe, rozdelení pozdĺž národnostných, či rasových línií. Rasizmus britskej pracujúcej triedy by však nemal byť braný na ľahkú váhu a okrem hľadania jeho príčin v chudobe by sme mali ostať ostražitý aj voči každodenným prejavom rasizmu konkrétnych ľudí.
Brexit a my
Ako však Brexit súvisí s nami? Pre Slovensko neexistujú dáta, ale v euroskeptickom Česku až 47 % respondentov je jedno či Británia má z EÚ vystúpiť, alebo v nej má ostať. Takto nerozmýšľajú len Češky, ale aj poprední európski politici. Keď Briti chcú, nech si idú.
Ostatne, ako na to poukázal aj sir Humphrey v seriáli Áno, pán minister, britská diplomacia na kontinente niekedy funguje skôr tak, aby európske spojenectvo narúšala. Stačí si spomenúť na to, kto najviac podporil vojnu v Iraku a ilúzie o „zdvorilých“, či „kozmopolitných“ Britoch, ako si ich podľa prieskumu predstavujeme, by sa mali veľmi rýchlo rozplynúť. Problémom pre nás nemusí byť ani ekonomická situácia. Hoci podľa niektorých Británia spácha opustením EÚ hospodársku samovraždu, päťstomiliónový európsky kolos odchod jednej veľkej bohatej ekonomiky určite prežije.
To, čo by však po vytvorení precedensu mohlo nasledovať je, ako na to poukazujú kolegovia z Ústavu medzinárodných vzťahov Vít Beneš a Benjamin Tallis, postupný rozklad celej únie. Britský odchod by posilnil euroskeptikov na celom kontinente. Aj tí z nás, ktorí sú za lokalizáciu ekonomickej výroby a spotreby a obmedzenie obchodu, by preto mali mať strach z rozmachu nacionalizmu a fašizmu, ku ktorému by sme v Európe opäť raz mohli dospieť. To by nás ten britský odchod mohol vyjsť naozaj draho.
Foto: ilustračné, zdroj: Paul Lloyd, flickr.com
Upravená verzia článku vyšla v denníku Pravda.
