Antoine Deltour a Raphael Halet, bývalí zamestnanci nadnárodnej firmy PricewaterhouseCoopers (PwC), sú zatiaľ poslední dvaja v rastúcom rade odsúdených whistleblowerov. Narozdiel od napríklad Chelsea Manning však dostali „iba“ 9, respektíve 12, mesiacov podmienečne a finančnú pokutu. Čím sa previnili a ako s tým súvisí slovenská Nadácia Ponits?
Títo Francúzi pracovali v luxemburskej kancelárii PwC a pred dvoma rokmi médiám poskytli závažné informácie o údajne nelegálnych daňových dohodách medzi firmami ako Pepsi, IKEA, Disney, Skype, či FedEx a Luxemburským veľkovojvodstvom, ktoré pripravoval ich zamestnávateľ – PwC. Kauza otriasla aj stoličkou súčasného predsedu Európskej komisie, Junckera. Ten bol luxemburským premiérom v čase, kedy dochádzalo k týmto daňovým „optimalizáciám“.
PwC a daňové úniky
Čoho presne sa firma PwC (a okrem nej aj Ernst & Young, Deloitte a KPMG) a Luxembursko dopustili? V EÚ existuje prax tzv. daňových rozhodnutí, ktoré sa týkajú konkrétnych firiem. Daňový poradca (PwC) navrhne schému vyhýbania sa plateniu daní, ktorá môže obsahovať napríklad pôžičky medzi sesterskými firmami tak, aby sa zisky presunuli tam, kde sú najnižšie dane. Túto schému pošle daňovému úradu v Luxembursku a ten ju schváli špeciálnym daňovým rozhodnutím. To znamená, že nadnárodná korporácia vie, že ju v Luxembursku nebudú trestať za daňové úniky. Boli to práve tieto rozhodnutia, ktoré odsúdení zamestnanci odovzdali novinárom z Medzinárodného konzorcia pre investigatívnu žurnalistiku.
Problémom je prílišná benevolentnosť luxemburských úradov. Firmy vďaka tejto daňovej „optimalizácii“ niekedy platia daň zo zisku vo výške len štvrtiny percenta. Komisárka pre hospodársku súťaž, Margrethe Vestager už označila daňové rozhodnutia v prípade Fiatu a Starbucks za nelegálne. V tejto chvíli komisia vyšetruje aj McDonald’s.
Argument PwC, že všetky ich rady klientom sú v súlade s platným daňovým právom je preto problematický. Jeden zo zamestnancov tejto firmy dokonca oznámil Výboru pre verejné účty britskej Dolnej snemovne, že táto firma predáva schémy pre daňové úniky, či optimalizácie, o ktorých predpokladá, že majú iba 25 % šancu, aby obstáli pred súdom. Inými slovami, podľa tohto zamestnanca existuje trojštvrtinová pravdepodobnosť, že v PwC sa dopúšťajú nelegálneho konania.
Rola Nadácie Pontis
A ako s tým všetkým súvisí Nadácia Pontis? PwC pripravujúce daňové optimalizácie, o akých sa Robertovi Kaliňákovi môže len snívať, je pravidelným donorom Pontisu. Táto mimovládka potom síce neslúži ako práčka špinavých peňazí, ale nefunguje v skutočnosti ako práčka špinavého svedomia? Pontis spravuje nadačný fond PwC nazvaný „Pomocná ruka“, z ktorého sa financujú bohumilé projekty ako napríklad vybudovanie detského ihriska, či organizáciu folklórneho predstavenia. Takže zatiaľ čo firma PricewaterhouseCoopers jednou rukou pomáha pri znižovaní štátnych daňových výnosov tak potrebných pre naše školstvo, či zdravotníctvo, zároveň má „pomocnú ruku“ v Nadácii Pontis, ktorá jej pomáha pri sebaprezentácii ako veľkodušnej firmy starajúcej sa o blaho spoločnosti.
Ako je možné, že tak významná súčasť slovenskej občianskej spoločnosti sa neštíti prijímať peniaze od takejto firmy? Veď je to práve občianska spoločnosť, v ktorej majú prekvitať občianske cnosti. Tu má férový duch prekonať neduhy ako sú korupcia či klientelizmus alebo vyhýbanie sa plateniu daní.
Z krátkeho rozhovoru s programovým riaditeľom Pavlom Hricom vyplynulo, že vo vedení Pontisu o tzv. Luxleaks doteraz prakticky netušili. Ich politikou však je takéto záležitosti prešetriť a majú prípady, keď s problematickými firmami ukončili spoluprácu. Zdalo by sa teda, že by nebolo vhodné nad Pontisom úplne lámať palicu.
Problémom je, že firiem, ktoré sú nejak spojené s obchádzaním daní alebo inými problematickými aktivitami a zároveň si cez Pontis robia na Slovensku svoje PR je viac. Napríklad Honeywell patrí podľa organizácie Američania za daňovú férovosť medzi desať firiem, ktoré sa v Spojených štátoch najviac vyhýbajú plateniu daní. Accenture je zapletený do Luxleaks. A Dell zas podľa Amnesty International využíva vo svojom podnikaní problematickú prácu detských baníkov v Kongu. Kritizovateľných donorov v poslednej výročnej správe Pontisu zrejme bude omnoho viac. Na ich overenie často stačí pár desatín sekúnd vyhľadávania na internete.
V prípade Luxleaks donor Pontisu zažaloval whistleblowerov nominovaných spolu s Edwardom Snowdenom na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. Organizácia Transparency International varovala, že odsúdenie zamestnancov PwC poškodí boj proti korupcii.
Ako sa napokon zachová táto filantrokapitalistická mimovládka? Hádam si PwC preveria, ale možno by v Pontise potrebovali hlbší morálny audit, aby sa očistili od podozrenia, že ich v skutočnosti nezaujíma odkiaľ sa berú finančné dary a fondy, ktoré spravujú. Potom by Pontis mohol dokázať, že nechce slúžiť ako práčka na špinavé svedomie korporáciám pohybujúcim sa podľa ich vlastných zamestnancov na hrane zákona, ale ako súčasť spoločnosti, v ktorej daňové úniky, korupcia či ťažká detská práca nemajú miesto.
Foto: ilustračné. Zdroj: Flickr.com. Autor: Mélanie Poulaine
