Koncom novembra má svojou návštevou poctiť Slovensko izraelská ministerka spravodlivosti Ajelet Šaked. Že sa slovenskí ústavní činitelia idú stretnúť s vládnou predstaviteľkou režimu apartheidu, je znepokojivé samo o sebe, no v tomto prípade ide navyše aj o osobu, ktorá tento úrad zastáva. Ajelet Šaked je totiž známa ako členka toho najkrajnejšieho pravicového extrému v izraelskej politike.
Šaked je prominentnou členkou strany Židovský domov, bytostne spojenej s osadníckym hnutím, ktoré bráni vzniku palestínskeho štátu a teda aj mieru s Palestínčanmi. Jej stranícky predseda Naftali Bennett sa v čase, keď bol ministrom hospodárstva (dnes je ministrom školstva), preslávil výrokom “zabil som v živote veľa Arabov a nie je s tým žiaden problém.”
Najväčší škandál, ktorým sa Šaked dostala do povedomia svetovej verejnosti, sa odohral začiatkom júla 2014, keď ešte ako poslankyňa parlamentu na svojom facebookovom účte zverejnila článok od Eliho Elitzura, jedného z vodcov osadníckeho hnutia a bývalého poradcu premiéra Netanjahua. Článok vyzýval ku genocíde palestínskeho národa, teda nie iba ku zničeniu militantov či Hamasu, ale celých miest vrátane žien, detí či starých ľudí, pretože je podľa neho nepriateľom celý národ. Šaked článok zdieľala s uznanlivým komentárom.
Nasledujúci deň osadnícki extrémisti v Jeruzaleme uniesli šestnásťročného palestínskeho tínedžera a zaživa ho upálili. O týždeň Izrael odštartoval masové zabíjanie ľudí v Gaze, nie nepodobné tomu, po ktorom volala Šaked vo svojom statuse. V článku Elitzura nájdeme aj takéto časti:
“Vo vojnách je nepriateľom zvyčajne celý národ vrátane starých ľudí a žien, jeho miest a dedín, jeho majetku a infraštruktúry.”
“Toto nie je vojna proti teroru, ani vojna proti extrémizmu a dokonca ani vojna proti Palestínskej samospráve. Aj toto sú spôsoby, ako sa vyhnúť realite. Toto je vojna medzi dvoma národmi. Kto je nepriateľom? Palestínsky národ.“
Ako vysvetľuje logiku týchto odvážnych tvrdení? “Za každým teroristom stoja desiatky mužov a žien, bez ktorých by nemohol páchať teror.”
Článok, ktorý Šaked zdieľala, označil všetkých palestínskych civilistov, ktorí akýmkoľvek spôsobom podporujú teroristov (pričom v Izraeli sa neunúvajú rozlišovať, kto je a kto nie je teroristom) za nepriateľských bojovníkov, ktorých treba zabiť, vrátane ich matiek, ktorých domy treba zbombardovať s celým osadenstvom, aby nemohli vychovať ďalšie “malé hady”. Zbombardovať vraj treba aj domy plné smútiacich.
Takto nacisti ospravedlňovali vypaľovanie a vyvražďovanie celých slovenských dedín počas SNP. Partizáni by bez pomoci dedinčanov nemohli prežiť a bojovať, preto bolo treba vyhladiť aj civilistov, ktorí im poskytovali prístrešie, potravu, alebo iba morálnu podporu.
Analogicky by za teroristov bolo možné považovať aj izraelských vojakov. Označenie židovského národa za nepriateľa a volanie po zabití každého, kto izraelským teroristom poskytuje akúkoľvek pomoc, vrátane ich matiek či smútiacich na ich pohreboch, neznamená nič iné než volanie po genocíde Židov. Politik, ktorý by učinil takéto vyhlásenie, by bol ihneď identifikovaný ako sadistický antisemita a v politike by si už neškrtol.
Šaked však bola necelý rok po svojom slávnom statuse vymenovaná premiérom Netanjahuom za ministerku spravodlivosti. Toto rozhodnutie vyvolalo zdesenie nielen vo svete, ale aj v samotnom Izraeli. Poslanec najväčšej opozičnej strany Sionistický tábor to okomentoval slovami: “To je ako dať hasičskú a záchrannú službu pyromanovi”. Slovenská vláda túto rasistickú a sadistickú političku víta s otvorenou náručou.
Legalizácia kolónií, anexia území a prehlbovanie apartheidu
Z postu ministerky spravodlivosti sa Šaked pustila do boja s Najvyšším súdom. Hoci jeho rozsudky veľmi často potvrdzujú platnosť izraelských rasistických zákonov, podľa krajnej pravice je príliš liberálny a teda škodiaci záujmom vládnucej nábožensko-etnickej skupiny. Podľa nej by Najvyšší súd nemal klásť ani tie najmenšie prekážky a všetko z ich dielne vždy schváliť.
Ajelet Šaked je, ako už bolo naznačené, zanietenou podporovateľkou osadníckeho hnutia, ktoré v rozpore s medzinárodným právom kolonizuje okupovanú palestínsku pôdu (Ženevské konvencie zakazujú okupačnej mocnosti presídľovať svoje obyvateľstvo na územia, ktoré okupuje.) Osadníci v rozpore nielen s medzinárodným, ale často aj s izraelským právom svojvoľne obsadzujú pôdu, mnohokrát súkromne vlastnenú palestínskymi obyvateľmi, na ktorú nasťahujú stany, karavany, dobytok, natiahnu k nim elektrické vedenie, vodovodné potrubie a žijú tam. Rok za rokom sa osady pod ochranou izraelskej armády rozrastajú, až kým sa z nich nestanú dediny s murovanými domami, ulicami, obchodmi. Nejde o nič iné, než o moderné kolónie budované mimo medzinárodne uznaných hraníc Izraela, na území medzinárodne uznaného (aj Slovenskou republikou) štátu Palestína. To je ako keby tisíce členov Jobbiku pod ochranou maďarskej armády obsadzovali pôdu na južnom Slovensku a vyhlasovali ju za súčasť Maďarska.
Kvôli ich budovaniu Izrael mnohým Palestínčanom búra domy a vyháňa ich z ich pôdy. Z týchto kolónií potom osadníci často podnikajú násilné útoky na palestínske dediny v okolí, na ich obyvateľov a majetok. Minulý rok podpálili dom palestínskej rodine, z ktorej s ťažkými popáleninami prežil iba štvorročný chlapec; matka, otec a jeden a pol ročné batoľa uhoreli.
Na tom, že tieto kolónie predstavujú najväčšiu prekážku k mierovému riešeniu, je všeobecná zhoda. Pravidelne ich kritizuje aj najväčší spojenec Izraela, Spojené štáty. Ajelet Šaked ich však vehementne podporuje aj z postu ministerky spravodlivosti.
Jednou z bitiek, ktoré bojuje s Najvyšším súdom, sa týka osád – zvlášť jednej konkrétnej, Amony, postavenej na súkromnej palestínskej pôde a ilegálnej aj podľa izraelského práva. Najvyšší súd nariadil jej zbúranie do 25. decembra tohto roku. Aby sa tomu zabránilo, ultra-nacionalistickí poslanci navrhli zákon, ktorý by retroaktívne legalizoval nielen Amonu, ale aj desiatky ďalších dosiaľ nelegálnych osád. Ajelet Šaked hrá významnú úlohu v presadzovaní tohto zákona. Len pred pár dňami, v stredu 16. novembra, návrh zákona úspešne prešiel prvým čítaním v izraelskom parlamente.
Líder opozície Isaac Herzog ho označil za “hororový zákon”. Podľa poslanca Yousefa Jibrina zákon “dáva pôdu krutým lupičom a pľuje do tváre zákona a medzinárodného práva”. Poslanec Gilad Milon hovorí, že zákon “pripomína legislatívu krajín tretieho sveta, kde politici píšu zákony, aby retroaktívne legalizovali svoje zločiny.”
Zákony upevňujúce izraelskú vládu nad ukradnutým územím ministerka Šaked presadzuje dlhodobo. Izraelská ľudskoprávna organizácia Ješ Din zameraná na aplikáciu práva a monitorujúca jeho porušovanie (za obdobu môžeme považovať slovenskú Via Yuris) ešte vo februári tohto roku vydala správu, v ktorej varuje, že vláda robí kroky umožňujúce anexiu okupovaného palestínskeho územia. Podľa Ješ Din tak implementuje tzv. Levyho správu z roku 2012, ktorá v rozpore s medzinárodným právom ako aj stanoviskami najvyšších predstaviteľov Izraela vyhlásila, že izraelská kontrola nad palestínskym územím získaným vo vojne roku 1967 nie je okupáciou a preto je budovanie a rozširovanie izraelských osád na ňom legálne. Závery tejto správy boli tak kontroverzné, že ani izraelská vláda nemala odvahu ich oficiálne prijať. Praktická politika Izraela však smeruje k ich tichej realizácii. Jednu z vedúcich úloh v tomto procese hrá opäť ministerka spravodlivosti Šaked.
V máji tohto roku tiež ohlásila zámer rozšíriť izraelské právo aj na okupované palestínske územie. Za týmto účelom založila komisiu skúmajúcu možné spôsoby dosiahnutia tohto cieľa. Nie že by izraelské zákony neboli v praxi aplikované už dávno aj za jeho hranicami, dialo sa tak však iba na individuálnej báze a neoficiálne. Zámer je tento de facto stav urobiť oficiálnym a plošným. Platil by samozrejme iba pre izraelských osadníkov kolonizujúcich palestínsku pôdu, ktorých by zvýhodnil na úkor ich palestínskych susedov. Na tých by sa naďalej vzťahovalo izraelské vojenské právo. V Haaretz, najrešpektovanejších izraelských novinách, o tomto zámere napísali, že by “prehĺbil apartheid prítomný v izraelskom zákonníku medzi riekou Jordán a Stredozemným morom. Poškodí Izrael aj na medzinárodnej aréne. Návrh znamená de facto anexiu a zoficiálnenie diskriminácie na okupovaných územiach.”
Putinovský boj proti mimovládkam
No a čerešničkou na torte je pred niekoľkými mesiacmi prijatý zákon o “zahraničných agentoch” z dielne ministerky, podobný tomu putinovskému. Izraelským mimovládnym organizáciám, ktorých väčšina rozpočtu pochádza zo zdrojov zahraničných vlád (Nórsko, Holandsko a podobne), prikazuje uviesť túto skutočnosť v štátnom registry neziskoviek, na ich vlastných internetových stránkach, vo všetkých svojich publikáciách, reklamných materiáloch a dokonca aj v listovej komunikácii s predstaviteľmi vlády. Ich zamestnanci to musia hlásiť aj pri žiadosti o účasť na schôdzach parlamentu a pri stretnutiach na jeho pôde. Pôvodný návrh vyžadoval aj nosenie špeciálnych štítkov na oblečení zamestnancov týchto organizácii počas pobytu v parlamente. Kvôli podobnosti s nosením žltej hviezdy bol tento detail z návrhu vypustený.
V praxi sa tieto ustanovenia vzťahujú takmer výlučne na vyše dvadsať ľudskoprávnych organizácií, medzi ktorými sa nachádzajú svetovo uznávané Btselem, Breaking the Silence, vyššie spomínaný Yesh Din a ďalšie. Ide o vyústenie dlhodobej kampane ultra-nacionálnych organizácií spriaznených s vládnymi stranami, kriminalizujúcej ľudskoprávne organizácie ako napomáhačov terorizmu a zradcov. Líder opozície zákon odsúdil s tým, že “vypovedá, viac než čokoľvek iné, o klíčiacom fašizme, ktorý sa plíži do izraelskej spoločnosti.”
Nie náhodou z putinovho zákona čerpajú inšpiráciu fašizoidné sily v rôznych krajinách, vrátane Slovenska. Šaked je jedným z maskotov týchto síl v Izraeli. To, o čom slovenskí fašisti iba snívajú, izraelská vláda, a Šaked osobne, už dávno reálne praktizujú.
Lavírovanie liberálov a vzostup “trumpizmu”
Liberáli sú rozčarovaní z procesov dezintegrácie liberálno-demokratického poriadku vo svete a nárastu populistických a xenofóbnych síl zosobnených postavami ako Trump, Farage, či u nás Kotleba alebo Kollár. Žiaľ, akoby dosiaľ neboli schopní kriticky zreflektovať vlastný vklad do týchto procesov – okrem iného selektívnu aplikáciu liberálnych princípov a ľudskoprávne hodnoty rovnosti ľudí v istých témach, no ich popieranie v iných; odmietanie rasizmu, zabíjania či diktatúry v istých prípadoch, no ich hlasnú či tichú obhajobu v iných. Ich kázne o týchto princípoch a hodnotách potom vyznievajú ako prázdne PR, ktoré má zakryť nejaké iné ciele. Podkopávajú tým nielen svoju dôveryhodnosť, ale aj dôveryhodnosť ideí, ktoré predstavujú. Neprekvapuje, že čoraz väčší počet ľudí sa k nim obracia chrbtom, keď vidia, že tak robia aj samotní liberáli (a nie len oni), kedykoľvek sa im to hodí.
Slovenská ministerka spravodlivosti, Lucia Žitňanská, je jednou z političiek s liberálnym ľudskoprávnym imidžom. Nie je iba ľudskou tvárou vlády Róberta Fica, ale predložením návrhu zákona zavádzajúceho trestný čin apartheidu sa postavila na čelo legislatívneho boja proti fašizmu.
Nie je známe, kto izraelskú ministerku spravodlivosti na Slovensku prijme, no prirodzenou partnerkou je práve jej rezortná kolegyňa ministerka Žitňanská. Zopakujme, že Alejet Šakej vyzvala ku genocíde národa a možno by bola stíhateľná na základe Žitňanskej zákona proti apartheidu, keby sa na ňu vzťahoval. Stretnutie s političkou, ktorá zosobňuje to najhoršie z izraelskej ultra-pravicovej scény, by bolo nepochopiteľným potvrdením legitímnosti politiky nacionalistického útlaku, úplne v rozpore s verejnými vyjadreniami ministerky Žitňanskej smerom k slovenskej verejnosti a s jej navrhovanými legislatívnymi opatreniami. Išlo by o ďalší prípad lavírovania liberálov, ich pokryteckého alibizmu a selektívnej akceptácie neakceptovateľného, ktorými pomáhajú všetkým Trumpom, Farageom či Kotlebom.
Ak sa návšteva Ajelet Šakej a jej stretnutia so slovenskými predstaviteľmi uskutočnia, bude to nielen poľutovaniahodné potvrdenie kolaborácie Slovenska pri upevňovaní izraelského útlaku nad miliónmi palestínskych civilistov zbavených aj tých najzákladnejších občianskych práv, vrátane práva volebného, ale aj ďalší klinec do truhle dôveryhodnosti liberálno-demokratického usporiadania. Bojovať proti apartheidu na Slovensku a zároveň sa bratríčkovať s čelnými predstaviteľmi apartheidu v zahraničí sa inak ako vzdaním sa vlastných hodnôt za cenu získania iných výhod vysvetliť nedá. Ak si tieto hodnoty slovenskí ústavní činitelia skutočne ctia, návštevu Šaked na Slovensku a svoje stretnutia s ňou musia zrušiť. Ak si ich liberáli na Slovensku skutočne ctia, teraz je čas, aby sa ich zastali a k tomu istému vyzvali aj predstaviteľov Slovenska. .
