Dnes budeme opäť celý deň počúvať patetické prejavy k výročiu Boja za slobodu a demokraciu. V krajine, kde si demokraticky môžete zvoliť parlament. Ten demokraticky vyberie vládu, ktorej členom dáva finančná skupina pokyny, čo majú robiť. V krajine, kde si čoraz viac ľudí môže slobodne vybrať, či si kúpi liek na žalúdok, alebo na priedušky, pretože na oba nemá.
Po roku 1989 došlo k dramatickému zhoršeniu sociálnych práv bežných ľudí. Neistota zamestnania, neistota slušného zabezpečenia v dôchodku, zhoršený prístup k bývaniu, pokračovať by sa dalo ešte dlho. Mnohí sa upokojovali aspoň tým, že získali politické práva. No i tie postupne erodovali, politika sa stala čoraz viac závislou na peniazoch, cenzúra sa stáva normou. Podobne je to so slobodou slova a vlastníctvom médií, ktoré sa stali strážnymi psami plutokracie.
Odišli sovietski vojaci a prišli vojaci NATO. Slovensko sa aktívne zapojilo do budovania unipolárneho sveta pod vedením vojensky najagresívnejšej krajiny sveta. Zapojilo sa do ekonomického systému, ktorý uprednostňuje zisk pred prežitím planéty. A tak sa dnes, aj vďaka nám, pretekajú jadrová katastrofa s ekologickou o to, ktorá dostane ľudstvo skôr.
Toto všetko sa dalo v osemdesiatomdeviatom očakávať. A tí, čo štrngali na námestiach, boli buď ohromne naivní, alebo veľmi dobre vedeli, do čoho nás ženú. V každom prípade by sa všetci mali ospravedlniť tým, ktorých do tohto marazmu nedobrovoľne vtiahli.
