Nemálo publicistov a politikov opakovane vyslovuje požiadavku vyvažovať ruskom exportovanú propagandu našou vlastnou, doma montovanou indoktrináciou. Cieľom je zvrátiť trend vychyľovania verejnej mienky v prospech perspektívy Ruska a Číny.
Požiadavka po kontrapropagande implikuje skrytú pravdu, dávno známu väčšinovej populácii. Politici západného bloku a žurnalistické esá hlavného prúdu nemajú zámer hovoriť pravdu. Klamstvá z východu majú byť kompenzované a nahradené našimi vlastnými lžami.
Médiá hlavného prúdu interpretujú vzrast geopolitického pnutia ako kolosálny civilizačný stret aliancie Slobody a mocností Útlaku. Uvedené vysvetlenie je komické a lživé, práve Západ umožnil vývozom pracovných miest (na úkor životnej úrovne svojho obyvateľstva) mocenský vzrast Číny a Indie. Zároveň je oficiálnou vieroukou aliancie Slobody integrácia minorít, pri plnom zachovaní individuality. Popísaným manévrom si kapitalizmus buduje imidž otvorenej spoločnosti pri súbežnom vyostrovaní príjmových nerovností. Pretože tematika ľudských práv je možná v kapitalizme len preto, lebo nenarúša jeho hladký chod. Definovaním ľudských práv na úrovni občianskych slobôd sa aktívne zamedzuje požiadavkám kolektívnych subjektov v oblasti ekonomickej. Len v zriedkavých okamihoch strachu a obáv sa dozvedáme pravdu o konflikte humanistického multikulturalizmu a oligarchiou sponzorovaného národovectva.
Do prekrásneho a precízne vyšitého gobelínu o ideovom dueli dobra a zla presakuje tušené krvavé podložie, keď politici a ekonómovia začnú rozprávať o ústupe Západu z doterajšej pozície hegemóna o budúcom vytlačení na mocenskú perifériu. Vystriedanie na pozícii geopolitického pána hry by zapríčinilo ďalší pokles životnej úrovne obyvateľov Západu, čo by vzhľadom na mieru nezamestnanosti a dlhového zaťaženia vyústilo minimálne na okraji EÚ v sociálnu katastrofu.
Vyvstáva otázka: „Prečo si klameme?“ Komu rozprávame ten zbytočný metanaratív o zápase aliancie Slobody proti mocnostiam Útlaku? Obyvateľstvo oboch mocenských blokov je zajatcom v procese vojenského stretu imperialistických spojenectiev a od víťazstva alebo prehry závisí jeho budúca životná úroveň, ale najmä geopolitické mocenské postavenie politických potentátov. Mnoho komentárov a úvodníkov by nemuselo byť napísaných, ak by sme dokázali absorbovať surovosť tejto pravdy. Snaha zaodieť náš imperializmus do cifrovaného šatu ľudských práv je defenzívna stratégia, vedená snahou nesčeriť hladinu na ktorú sa spolu s Narcisom dívame. Mimochodom, je rovnako klamlivá a zavádzajúca ako jej národovecký a tradicionalistický antipól.
Uvedená deskripcia môže byť vnímaná ako plochá, výsledok prekonanej metódy ľavicového ekonomického redukcionizmu. Avšak aj prvá svetová voja bola svojím radovým aktérom prezentovaná ako úsilie o národné vzopätie v mene obrany civilizačných ideálov proti barbarstvu komunizmu. Dnes vieme o pravej príčine jej vzniku: imperialistických ambíciách vtedajšieho Nemecka získať väčší podiel na kolóniách a odbytiskách. Krajne naivné by bolo dosadzovať do množiny príčin zrodu súčasného konfliktu iné ako ekonomické záujmy.
Zrod postpravdivej doby nie je výsledkom neočakávanej rezignácie majority populácie na sféru rozumu v prospech národnostného afektu. Príčinou je úplná strata dôveryhodnosti mocenských elít západných štátov. Kontinuálne stupňovanie expanzívneho imperializmu, vyčítanie nedodržiavania občianskych práv u nepriateľov pri súbežnom ignorovaní ich násilného potlačovania u strategických spojencov, presadzovanie občianskeho liberalizmu ako spôsobu implementovania liberalizmu ekonomického možno interpretovať len ako účelové lavírovanie s cieľom nadobudnúť ešte viac moci. Preto je politická korektnosť väčšinovou populáciou vnímaná ako metóda útlaku a stratégia umlčiavania, pričom jej negácia nie je verbálna brutalita, ale pravda.
Dnes mocenské elity a predstavitelia médií vyčítajú obyvateľstvu stratu rozumného úsudku a empatie, rezignáciu na ideu internacionalizmu na úkor národnostného izolacionizmu. Ale ešte včera to boli oni, kto zrádzal humanizmus vojenskými avantúrami. Je vôbec možné vyčítať ľuďom nedôveru voči politickým predstaviteľom, keď doma vyzývajú k ochrane hodnôt a zároveň ich inde neskrývane zadupávajú pod zem?
Ako možno veriť pravdivosti tejto agendy, pri súčasnom vedomí minulých lží a účelových manévrov (privatizácia ako cesta k životnej úrovni západu, štrukturálne reformy ako spôsob vyvlastňovania v prospech zahraničných investorov). Monštru postpravdivosti dal zrod Západ, ak dnes Východ využíva bezradnosť obyvateľstva, aby tak zmäkčil kontúry vlastného imperializmu, môže ďakovať Západu za účinnú prípravu myslí vlastného obyvateľstva.
Foto: Na ilustračnej snímke je britský propagandistický plagát parlamentného regrutačného výboru z roku 1915. Zdroj: commons.wikimedia.org
