Prvý máj nie je len pohanským sviatkom spojeným so stavaním májov a návratom leta. Korene sekulárneho sviatku sú v boji za práva pracujúcich a dodnes je miestom, na ktorý sa sústreďujú protesty.
Prvý máj je medzinárodným dňom pracujúcich. Jeden z mála nespochybniteľných zárezov sekulárneho hnutia v kresťanských či iných oficiálnych kalendároch. Jeho pôvod je v boji za osemhodinový pracovný deň, v mene ktorého začiatkom mája 1890 lídri Druhej internacionály vyzvali k medzinárodnému dňu protestov. Nevyhlasoval iba internacionalizmus a solidaritu celej pracujúcej triedy, ale oslavoval ich odznakmi, zástavami, športovými podujatiami a pitkami. Demonštrácie sa zároveň stávali priestorom prejavov proti vojne, napríklad keď Karl Liebknecht v roku 1916 pred 10 000 štrajkujúcimi robotníkmi odsúdil vojnu a zapojenie sa Nemecka do nej, čo bolo v tej dobe trestateľné väzením.
Neskôr si nacistická Tretia ríša sviatok premenovala na „národný deň pracujúcich“, no v najtemnejšej ére mu bol jeho pôvodný význam navrátený oslavou vo Varšavskom ghette, ktoré spustilo útok proti režimu. Fašistické Taliansko Prvý máj zrušilo, čím vymazalo radikálnu tradíciu pracujúcej triedy, zatiaľ čo španielsky diktátor Franco, ktorý popravil a v koncentračných táboroch uväznil 200 000 ľavičiarov, ho postavil mimo zákon. Po vojne sa i na Západe stal štátnym sviatkom. Dôležitú rolu zohral v portugalskej karafiátovej revolúcii v 1974, ktorá umožnila prechod k demokratickej vláde, povstaniach proti apartheidu v 1980-tych rokoch, ako aj pri štrajku baníkov. V poslednej dobe sa oslava Prvého mája stala kombináciou serióznosti a hravej neviazanosti. Nie je náhoda, že si celosvetové hnutie Occupy, zamerané na rovnejšiu distribúciu ekonomickej a politickej moci, pre svoje ďalšie pokračovanie vybralo 1. máj.
Ako prebiehal tohoročný Medzinárodný deň pracujúcich vo svete?
Turecká polícia útočila slzným plynom a vodnými delami a zatkla viac ako 200 ľudí potom, ako na májových oslavách vypukli roztržky s políciou a protivládni protestujúci sa pokúsili dostať cez zákaz na Taksimské námestie. Na ňom sa pred tromi rokmi začalo hnutie za slobodu slova, tlače, zhromažďovania a proti zasahovaniu vlády do sekularizmu štátu, do ktorého sa v krajine zapojilo 3,5 milióna ľudí na takmer 5000 demonštráciách po celom Turecku.
Prerokúvanie zákona, ktorý by podkopal ochranu pracujúcich a umožnil predĺžiť pracovnú dobu a uľahčil prepúšťanie, vyvolalo tohto roku vo Francúzsku jeden z najdrsnejších protestov za desaťročie. Okrem prevažne mierumilovného májového pochodu odborov, tínedžerov, dôchodcov a rodín, sa v Paríži objavili aj stovky nahnevaných mladých ľudí, ktorí na políciu hádzali drevo a kamene, za čo sa im dostalo opakovaných dávok slzného plynu. Pocity zúčastnených vyjadril mladý protestujúci na Place de la Bastille: „Liberalizácia trhu práce nie je demokratickým ani sociálnym pokrokom,“ povedal. Pochodujúci mali na transparentoch nápisy, ktoré nazývali prezidenta Francoisa Hollanda „zradcom“ a skandovali „Všetci spolu!“
Podobný strach z erózie práv doviedol desaťtisíce do ulíc Južnej Kórei. V Nemecku odbory vyzvali ľudí postaviť sa proti xenofóbii, pravicovému extrémizmu a rozdelenej spoločnosti. Talianský prezident Sergio Mattarella si uctil ľudí, ktorí prišli o život pri zamestnaní a položil veniec pri budove vládnej agentúry za poistenie proti zraneniu pri práci. Minulý rok došlo k 16 percentnému nárastu smrteľných nehôd pri práci. V španielskom Madride sa lídri ľavicových strán pridali k tisícovým zástupom z dvoch hlavných odborových zväzov, ktorých cieľom bolo poukázať na nízke platy, práva pracujúcich a sociálne vylúčenie.
V Moskve sa na Červenom námestí zišlo tradičné pro-Kremlinské zhromaždenie. Ako je už typické pre manifestácie organizované vládnucou stranou Jednotné Rusko, oslavy mája sa vyhli kritike prezidenta Putina a jeho vlády za úpadok životnej úrovne. V sprievode kráčali aj ruskí komunisti nostalgickí po sovietskej minulosti, volajúci po štátom kontrolovaných zdrojoch. Ruské ľavicové skupiny mali svoje vlastné demonštrácie.
Prvomájové manifestácie sa konali aj po celých Filipínach a zároveň predznamenali posledný týždeň pred prezidentskými voľbami. Niektorí kandidáti sa zaviazali riešiť požiadavky pracujúcich. „Uvidíme, keď vyjdú s farbou von a čo z týchto sladkých sľubov ostane, keď si jeden z nich zasadne do prezidentského kresla,“ povedal ľavicový odborársky líder Elmer Labog. V Londýne vo svojom príhovore líder labouristickej strany Jeremy Corbyn na zhromaždení napadol politiku škrtov a kritizoval „vládu, ktorá sa najviac zaujíma o odpustenie daní korporáciám, a odpustenie daní najbohatšej vrstve,“ a povedal, že „dnes tu chránime dostupnosť verejného zdravotného systému ako ľudského práva pre všetkých.“
V Tchaj-pej vyšli odborári do ulíc, aby vyzvali vládu na skrátenie pracovnej doby a zvýšenie miezd. Mnohí tajwančania sa obávajú, že z užších väzieb s Čínou, ktoré presadzuje prezident Ma Ying-jeou, mala prospech len malá hŕstka ľudí. Keďže na export orientovaná ekonomika spomalila, mladým tajwančanom poklesli mzdy a je pre nich ťažšie nájsť si zamestnanie na plný úväzok. Protestujúci z odborov spoločnosti Taiwan Petroleum povedal, že zatiaľ čo zisky z akcií firiem každým rokom rastú, mzdy pracujúcich nie. „Za posledné desaťročie sa náš základný príjem vôbec nezmenil,“ povedal. „Práva pracujúcich boli vždy opomínané. Dúfam preto, že využijeme prvomájový protest Dňa práce a ukážeme vláde, že sme rozhodnutí bojovať za svoje práva.“
Napriek tomu, že sviatok má pôvod v Chicagu, v Spojených štátoch, o tomto dni mnohí ani nevedia. Na otázku, prečo sa sviatok v USA neslávi, historik Peter Lenibaugh pre Democracy Now! povedal, že „sa určitým spôsobom vytvára ignorancia brániaca poznať nám Prvý máj. Zvyšok sveta ho oslavuje, no tu v jeho centre, kde bol Prvý máj vytvorený ako sviatok pracujúcich… žijeme v nevedomosti. A táto ignorancia bola umelo vytvorená.“ Príčinu toho vidí v 19. storočí, kedy bol pod tlakom miliardárov, obhájcov otroctva a 1 percenta najbohatších Prvý máj oddelený od boja pracujúcich za svoje práva. Prezident Grover Cleveland, ktorý potreboval hlasy odborov, síce Sviatok práce odobril, no posunul ho na 1. septembra. „To, čo však máte na 1. septembra robiť je nie ísť do ulíc, ale nakupovať. Prísť na výpredaje do nových obchodných domov. To je deň práce,“ povedal Linebaugh.
Autor je filozof.
Foto: Ilustračné. Autor: davehogan. Zdroj: flickr.com.
