Ak sa východoeurópska (a slovenská) ľavica chce naozaj postaviť na stranu obyčajných ľudí, tak musí prestať prehliadať nielen štrukturálne problémy súčasného Ruska, ale aj autokratické a utlačovateľské tendencie Putinovej politiky.
Desivou realitou súčasného politického diskurzu na Slovensku a v mnohých krajinách východnej Európy je fakt, že Putinova politika si aj po tohtotýždňovom bombardovaní Ukrajiny a rozpútaní vojny užíva značnú mieru verejnej podpory. Takáto podpora sa dá očakávať od rôznych neo-fašistických skupín posadnutých obrazom Putina ako silného muža ako aj od etno-nacionalistických proponentov bájky o všeslovanskej vzájomnosti a nadradenosti slovanských národov. Rusko ako agresívny protipól liberálnej politiky západných štátov bolo vždy jedným z pevných bodov radikálne pravicových politických hnutí. Oveľa väčším problémom je však stále existujúca obhajoba Ruska mnohými ľavicovými skupinami a nebezpečné spájanie súčasnej ruskej politiky s ľavicovými ideálmi. No najnebezpečnejším a najvplyvnejším pseudo-ľavicovým tvrdením je, že Rusko je akýmsi súčasným frontom anti-imperialistického odboja a Putin je hrdina, ktorý sa stavia na odpor americkej vojenskej hegemónii.
Takáto identifikácia Putinovho Ruska s ľavicovou politikou je nielen absolútne mylná ale v súčasnej situácii, keď Putin otvorene útočí na Ukrajinu, znamená aj podporu vojenských zločinov páchaných jednou z najsilnejších armád sveta a jadrovou veľmocou. Je preto dôležité, hlavne pre východoeurópsku antimilitaristickú ľavicu, odpútať sa od prázdnych urfašistických fráz o Rusku ako nositeľovi mieru a bojovníkovi proti NATO (fráz, ktoré na Slovensku šíria akože-ľavicoví politici ako Ľuboš Blaha či Robert Fico), a postaviť sa na odpor vojne a imperialistickej politike nezávisle od toho, z ktorej strany momentálne prichádza.
Rusko nie je bojovník proti americkému imperializmu a Ruská agresia na Ukrajine nie je priamou odpoveďou na expanziu NATO. Je pravdou, že za posledné dve dekády sa Ukrajina stala akýmsi Afganistanom Európy – krajinou, ktorú veľké mocnosti využívajú ako bojisko svojich proxy konfliktov. Nech je však geopolitická história Ukrajiny od pádu Sovietskeho Zväzu akokoľvek komplikovaná a komplexná, je faktom, že sú to ruské vojská, ktoré Ukrajinu tento týždeň napadli a je to Putinova politika, ktorá túto agresiu iniciovala. Anti-imperializmus znamená v prvom rade podporu ľudí a národov v zápase za sebaurčenie. Vojenská aktivita, ktorú vyvíja Rusko na Ukrajine je priamym opakom anti-imperializmu. Ruské napadnutie Ukrajiny je snaha Ruska podmaniť si územie suverénneho štátu. Takýto akt je jednostrannou vojenskou agresiou a je prejavom imperialistických tendencií.
Putinovo Rusko nie je ľavicovým štátom ani v žiadnom inom ohľade. Putinovo Rusko je štát, ktorý po začiatku bombardovania Ukrajiny zadržal tisícky ľudí protestujúcich proti ruskej agresii. Putinovo Rusko je štát, ktorý potláča slobodu prejavu, väzní študentov či vraždí novinárov a politických oponentov. Putinovo Rusko je štát, ktorý systematický utláča sexuálne, etnické a náboženské minority. Putinovo Rusko je štát, ktorý zničil sociálnu infraštruktúru vybudovanú za Sovietskeho Zväzu a radikálne zhoršil životnú situáciu svojich obyvateľov. Putinovo Rusko je štát riadený oligarchami a mafiánmi postavený na ruinách vytunelovanej ekonomiky. Putinovo Rusko je štát, ktorého infraštruktúra je sprivatizovaná viac ako infraštruktúra mnohých západných liberálnych štátov. Putinovo Rusko je štát vedený autokratickým oportunistom trénovaným KGB, ktorého po tomto týždni možno nazývať aj vojenským zločincom.
V skratke je Putinovo Rusko štát, ktorý je fundamentálne anti-ľavicový—ekonomicky, sociálne, a politicky. Potrasenie si rukou s kubánskymi politikmi, či jeho prejavy o americkej agresii z Putina nerobia ľavicového hrdinu. A ak sa východoeurópska (a slovenská) ľavica chce naozaj postaviť na stranu obyčajných ľudí, tak musí prestať prehliadať nielen štrukturálne problémy súčasného Ruska, ale aj autokratické a utlačovateľské tendencie Putinovej politiky. V súčasnej situácii to znamená prestať zľahčovať ruskú ofenzívu na Ukrajine a postaviť sa na odpor vojenskej agresii akéhokolvek charakteru.
Foto: Nápis na stene niekde v Moskve. Zdroj: Radical Graffiti.
