Reálna mzda ani reálne príjmy občanov Slovenska ani zďaleka nerástli tak rýchlo, ako rástla hospodárska výkonnosť našej ekonomiky.
Už celé mesiace počúvame politikov, bankových a think-tankových analytikov, ale i ekonomických novinárov, ako chvália náš aktuálny hospodársky rast. Dokonca často z ich úst počuť aj tvrdenie, že naša životná úroveň dosahuje sedemdesiat percent životnej úrovne priemeru EÚ – čo sa však nedá označiť inak ako manipulácia.
Náš HDP na hlavu sa síce momentálne nachádza zhruba na týchto číslach, ale problémom je, že to nič nevypovedá o životnej úrovni občanov Slovenska. Reálna mzda ani reálne príjmy občanov Slovenska nerástli tak rýchlo ako rástla hospodárska výkonnosť našej ekonomiky. Stačí sa pozrieť napríklad na našu priemernú mzdu upravenú paritou kúpnej sily, ktorá ani zďaleka nedosahuje proklamovaných sedemdesiat percent priemeru Únie.
Nedostupné nájomné bývanie
Podobným spôsobom býva dezinterpretovaný podiel domácej spotreby na našom raste. Analytici tvrdia, že naša domáca spotreba je na tom tak dobre preto, že v našej ekonomike momentálne bezprecedentne rastú mzdy a ľudia majú viac peňazí na míňanie. Nepríjemných faktov, ktoré analytici už akosi v súvislosti s domácou spotrebou zabúdajú vytiahnuť, je niekoľko.
“Za rastom úverov je nedostupné nájomné bývanie, takže občanom Slovenska nezostáva nič iné, ako sa zaťažiť hypotékou„
Domáca spotreba na Slovensku rastie z veľkej časti v súvislosti so zadlžovaním sa domácností a ďalšiu významnú časť rastu domácej spotreby tvoria peniaze, ktoré domov posielajú v zahraničí zamestnaní občania Slovenska. Za posledné roky rekordne rastúca zadlženosť slovenských domácností býva taktiež terčom lacných vtipov poniektorých „odborníkov“, ktorí hovoria o tom, ako musíme mať lepší televízor a výkonnejší smartphone ako náš sused, lenže korene rastúcej zadlženosti sú inde.
V prvom rade je problém v praktickej nedostupnosti nájomného bývania, takže občanom Slovenska, ktorí tu chcú existovať, pracovať, žiť a nebodaj, si založiť aj rodinu, neostáva nič iné, ako sa zaťažiť hypotékou a druhým najrozšírenejším dôvodom na zadlžovanie sa slovenských domácností sú dlhy na nákladoch na bývanie, hlavne energiách.
Za spotrebou sú úvery
Tieto dlhy sa množstvo chudobných rodín snaží vyrovnať braním úverov dúfajúc, že sa konečne dožijú skvelých a svetlých zajtrajškov, ktoré analytici a politici sľubujú, keď hovoria o rastúcej životnej úrovni a rekordne rastúcich mzdách. Skúsme si položiť otázku, prečo sa žiadna vláda za posledných 25 rokov vážne nezaoberala energetickou chudobou.
Problémom tých vraj rekordne rastúcich miezd je fakt, že agregovaný ukazovateľ nič nehovorí, aká je štruktúra rastu miezd, či už v jednotlivých regiónoch, alebo v hospodárskych sektoroch, rovnako tento celkový ukazovateľ nič nehovorí o tom, či rekordne rastú mzdy aj obyčajným ľuďom, alebo zväčša len manažérom. Reálna štruktúra miezd vypovedá celkom iný príbeh, ako opakovanie jedného agregovaného čísla.
Rovnakým problémom je nízky podiel miezd na HDP, ktorý sa nijako nerieši. Nedávno analytik Ďurana z think-tanku INESS a po ňom aj zástupca zamestnávateľov Machunka v istej televízii vyjadrili na margo nízkeho podielu miezd na HDP asi v tom zmysle, že tento podiel nemá relevanciu, keďže naša domáca spotreba je približne na takej istej úrovni k HDP, ako to majú aj západné ekonomiky – čiže podľa nich podiel domácej spotreby na HDP na Slovensku je porovnateľný s podielom domácej spotreby na HDP v Nemecku, Rakúsku, Dánsku a tým pádom je vlastne všetko v poriadku.
Máme najmenej našetrené
Samotné tvrdenie ohľadom podielov spotreby na HDP je asi správne, ale sami sa tým usvedčujú z toho, že nie sú ekonómami, skôr demagógmi. V tomto prípade akosi zabudli povedať, že do domácej spotreby sa nepočítajú len príjmy z miezd, ale i príjmy z kapitálu, čo ich interpretáciu týchto dát vzhľadom na podiel miezd na HDP úplne nivelizuje. Rovnako zabudli spomenúť naše najrýchlejšie rastúce zadlžovanie z celej EÚ a najväčšie zadlženie vo V4. A hlavne, zabudli spomenúť obrovské peniaze, ktoré do našej domácej spotreby pumpujú občania Slovenska pracujúci v zahraničí (2,4 percenta HDP).
Slovensko patrí v tomto ukazovateli k rekordérom EÚ, vo V4 je tento podiel vyšší len v Maďarsku (3,7 percenta), pričom v Česku je to 1,6 percenta a v Poľsku 1,4. Tie viac ako dve miliardy eur, ktoré na Slovensko každoročne pošlú domov občania Slovenska, idú celé rovno do domácej spotreby. Práve tie a rekordné zadlžovanie sú skutočnými ťahúňmi rastu domácej spotreby, nie rastúce mzdy, ako sa snažia poniektorí verejnosti vsugerovať.
Jeden z bankových analytikov sa dokonca nedávno tešil, že nízke úrokové sadzby pomáhajú znižovať sklon domácnosti k úsporám. Je naozaj tragédiou tešiť sa z toho, že občania Slovenska majú druhé najnižšie úspory spomedzi štátov strednej a východnej Európy a zároveň majú najvyšší podiel dlhu na hrubých finančných aktívach.
Čo ak príde kríza? Aj potom budeme na slovenských občanov brýzgať tak, ako sme prskali na „nenažraných“ Grékov? Slovenská ekonomika ťaží zo zlého postavenia bežných slovenských pracujúcich a zároveň ich tlačí do ďalšieho zadlžovania. Dokedy?
Skrátená verzia článku vyšla v denníku SME.
Foto zdroj: ru.pngtree.com
