Ľudstvo stojí na rázcestí – viac než kedykoľvek predtým potrebujeme celosvetovú demokraciu zdola. Nástroje na jej presadenie máme po ruke. Esej Eleanor Finleyovej z magazínu ROAR prekladá Martin Makara.
To, či bude dvadsiate prvé storočie najradikálnejším alebo najreakčnejším obdobím… bude v rozhodujúcej miere závisieť od sociálneho hnutia a programu, ktoré spoločenskí radikáli vytvoria z teoretického, organizačného a politického bohatstva, ktoré nazhromaždili v priebehu posledných dvoch storočí… Smer, ktorý si zvolíme… môže byť pre život na Zemi určujúci na celé nasledujúce storočia.
Murray Bookchin, The Communalist Project (2002)
Po víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách sa nám do myslí vtisli výjavy z oboch svetových vojen. Z okrajov spoločnosti sa do politického hlavného prúdu vovalil odpor k racionalite, rasovo motivované násilie, hľadanie nových obetných baránkov, mizogýnia a homofóbia.
Ľudstvu sa medzitým v boji o vlastné prežitie kráti čas. Kedysi nemysliteľný chaos klimatickej zmeny sa stáva skutočnosťou a vplyvní hráči a inštitúcie nepodnikajú nijaké vážne kroky, aby katastrofu úplne a účinne odvrátili. Éra slabnúceho a vnútorne protirečivého amerického republikanizmu sa chýli ku koncu, ale prírodný experiment v podobe tvorivého a sebareflektujúceho sa ľudstva je už na okraj priepasti.
Nočné mory sa stali realitou. Nadišiel čas so všetkou rozhodnosťou vytvoriť slobodný a spravodlivý politicko-ekonomický systém. V mene ľudstva – v mene všetkého komplexného života na Zemi, ako ho poznáme – musíme kontrovať fašizmu stelesnenému v kapitalizme pod ochranou štátu a rozmotávať znepokojivé klbko prepletených sociálnych, politických, ekonomických a ekologických problémov. Ale ako na to?
Čoraz viac ľudí nachádza riešenie súčasnej situácie v komunalizme, ktorým sa myslí uchopenie kapitalizmu, štátu a spoločenskej pyramídy mestskými, obecnými a susedskými radami a federáciami. Komunalizmus je živá myšlienka, ktorá stavia na bohatom dedičstve politickej histórie a sociálnych hnutí.
Komúna: od Rojavy k zapatistom
Pojem komunalizmus má svoje korene v parížskom revolučnom povstaní roku 1871; neskôr ho oprášil a do slovníka vrátil politický filozof druhej polovice 20. storočia Murray Bookchin (1931 – 2006). Komunalizmus sa často chápe synonymne s „municipalizmom“, „libertariánskym municipalizmom“ (tiež Bookchinov pojem) a „demokratickým konfederalizmom“ (novší pojem väzneného kurdského politického lídra Abdullaha Öcalana).
Hoci každý z uvedených pojmov popisuje priamu a nesprostredkovanú demokraciu, komunalizmus kladie dôraz na svoju organickosť a životaschopnosť. Občianske komunity, historicky nazývané komúny, sú viac než len samosprávne štruktúry. Sú spoločenskými a etickými komunitami, ktoré zjednocujú rôznorodé spoločenské a kultúrne skupiny. Komunálny život je dobrom sám o sebe.
Existuje nespočetne veľa historických precedensov, z ktorých vychádzajú komunalistické inštitucionálne a etické princípy. Malé, kmeňovo založené komunity poskytujú mnoho príkladov. V Severnej Amerike tzv. Irokézska liga (neskôr Šesť národov) osemsto rokov spravovala región Veľkých jazier metódu konfederatívnej priamej demokracie. V pobrežnej Paname pôvodné obyvateľstvo Kuna spravuje priľahlé ekonomicky prosperujúce súostrovie. Pred príchodom devastačného kolonializmu a otroctva prevádzkovali ľudia kmeňa Igbo sídliaceho v delte Nigeru vysoko kozmopolitnú formu komunálnej samosprávy. V mexickom regióne Chiapas zapatisti nedávno znovuobjavili predkolumbovskú radovú politiku. Oživili ju stovkami autonómnych municipios a piatimi regionálnymi hlavnými mestami zvanými caracoles (hady). Ich špirály symbolizujú vzájomnú prepojenosť združených obcí.
Predchodcov komunalizmu môžeme vystopovať aj vo veľkých mestských komunitách. Od antických Atén po stredoveké talianske mestské štáty, priama demokracia našla svoj domov aj mestách. V roku 2015 politické hnutie Barcelona en Comú vyhralo komunálne voľby vďaka spolupráci rozsiahlej siete široko rozvrstvených susedských rád. Dnes (v r. 2017, kedy bol článok napísaný, pozn. prekl.) toto hnutie tvorí najväčšiu stranu mestského zastupiteľstva a svoje program naďalej formuje prostredníctvom kolektívneho procesu v radách. V severnej Sýrii funguje Kurdské hnutie slobody na báze demokratického konfederalizmu, sieti ľudových zhromaždení a rád, ktoré vládnu v spolupráci so Zjednotenou demokratickou stranou (PYD).
Ide len o pár príkladov z množstva politických tradícií, ktoré svedčia o úžasnom teoretickom, organizačnom a politickom bohatstve, ktoré je dostupné k splnomocneniu ľudí v boji proti autoritárstvu.
Moc, administratíva a občianstvo
Najzákladnejšou komunalistickou inštitúciou je občianska rada. Občianske rady sú pravidelnými komunálnymi zhromaždeniami otvorenými všetkým dospelým prislúchajúcim ku konkrétnemu sídlu (municipalite), ako je napr. mesto, obec či okres. Účelom týchto zhromaždení je diskusia nad riešeniami problémov, ktoré sa týkajú komunity ako celku.
Aby sme porozumeli, ako občianske rady fungujú, musíme porozumieť jemnému, ale zásadnému rozdielu medzi administratívnou a rozhodovacou mocou. Administratíva zahŕňa úlohy a plány späté s výkonom politických rozhodnutí. Administratíva konkrétneho projektu môže zahŕňať menšie rozhodnutia, ako je napr. výber kameňa, z ktorého sa postaví most.
Moc na druhej strane znamená právo prijímať zásadné politické rozhodnutia, ako je napr. to, či most postaviť alebo nepostaviť. V komunalizme je moc rovnomerne rozložená v kolektívnom orgáne, kým menšie rady sú poverené výkonom prijatých rozhodnutí. Experti (inžinieri či lekári) hrajú v radách významnú rolu tým, že občanov odborne informujú, ale jedine kolektívny orgán má právo skutočne prijímať rozhodnutia.
Pri jasnom rozlišovaní administratívy a moci sa povaha individuálneho líderstva dramaticky mení. Lídri kultivujú dialóg a vykonávajú vôľu komunity. Zapatisti to vyjadrujú pojmom cargo, čo znamená zodpovednosť či dohľad. Vôľa komunity sa realizuje členstvom v rade, líderstvo znamená „počúvať a nie rozkazovať, reprezentovať a nie nahrádzať… pohybovať sa k ľuďom, nie od nich.“
Ďalším kľúčovým rozdielom medzi zvyčajnou „profesionálnou“ politikou a komunalizmom je občianstvo. Komunalisti používajú pojem „občan“, aby sa tak zámerne vymedzili proti obmedzujúcemu a vyprázdnenému pojmu občianstvo, s ktorým tak radi operujú moderné národné štáty. V komunálnych spoločnostiach je občianstvo priznané každému dospelému, ktorý žije v danej lokalite. Každý dospelý patriaci do municipality má právo priamo sa podieľať na jej správe, hlasovať i sám sa uchádzať o administratívne funkcie. Toto radikálne poňatie občianstva je založené na lokálnosti a bezprostredných vzťahoch.
Občianske rady predstavujú živú tradíciu, ktorá sa znova a znova vynára z dejín. Stojí za to sa tu pristaviť a popremýšľať nad myšlienkovým dedičstvom klasickej aténskej demokracie. Priznajme si, že aténska spoločnosť mala od dokonalosti ďaleko. Podobne ako zvyšok súdobého Stredozemia, aj Atény boli vybudované vďaka otrokom a ženám vytesneným do domácností. Aj napriek tomu je však aténska demokracia dodnes najlepším zdokumentovaným príkladom priamej, komunálnej samosprávy:
Agora: Verejné priestranstvo či budova, kde sa zhromažďuje rada. Agora je príbytkom našich verejných subjektivít, miestom, kde prijímame rozhodnutia, nastoľujeme problémy a diskutujeme o ich riešeniach.
Ekklesia: Všeobecná rada, komunita občanov.
Boule: Administratívny orgán päťsto občanov, ktorí sa každoročne obmieňajú.
Polis: Samotné mesto. Avšak pozor, pojem nedokazuje len na jeho materiálnu stránku, ale aj na jeho bohatú, mnohodruhovú a hmotnú komunitu. Polis je entitou a samostatnou osobnosťou.
Paeida: Trvalé politické a etické vzdelávanie, ktorým sa jednotlivci usilujú dosiahnuť dokonalosť, cnosť či jedinečnosť.
Kľúčovým prvkom klasickej aténskej demokracie je fakt, že politika založená na občianskych radách je prirodzená. Ide o omnoho viac než len o politickú štruktúru či súbor princípov. Komunalizmus predstavuje synergiu prvkov a inštitúcií, ktoré umožňujú vznik konkrétneho druhu komunity a politického procesu. Komunálna politika však nie je založená len na občianskych zhromaždeniach. Komunity sú na sebe vzájomne sociálne, ekologicky a ekonomicky závislé, preto musí mať skutočne slobodná a etická spoločnosť záujem na rozsiahlom medzikomunitnom dialógu a spolupráci. Konfederácia utvára pre autonómne komunity rámec spolupráce na (nad)regionálnej úrovni.
Konfederácia sa líši od zastupiteľskej demokracie, pretože je založená na princípe odvolateľných delegátov namiesto individuálne zmocnených zástupcov. Delegáti nemajú právomoc prijímať rozhodnutia v mene komunity. Namiesto toho ich sprostredkúvajú na prerokovanie na občianskych radách. Konfederácia má svoju zakladajúcu listinu či stanovy, ktoré vymedzujú jej etické princípy a určujú okolnosti členstva. Takýmto spôsobom je medzi komunitami zaistená vzájomná zodpovednosť a spoľahlivosť.
V severosýrskej Rojave sa Kurdské hnutie slobody riadi Rojavskou spoločenskou zmluvou, ktorá je založená na pilieroch feminizmu, ekológie, morálnej ekonomiky a priamej demokracie. Tieto princípy platia pre hnutie ako celok, vďaka čomu sa na základni feminizmu, radikálneho multikulturalizmu a úcte k prírode spájajú rôzne organizácie a komunity.
Slobodná spoločnosť
Nieto dokonalého vzoru, ako vybudovať municipálne hnutie. Je však bez pochýb, že utváranie takýchto slobodných politických komunít si vyžaduje radikálne zmeny v našom spoločenskom, kultúrnom a ekonomickom živote. Rasizmus a xenofóbia, ktoré boli olejom do ohňa nielen amerického fašizmu, musíme porážať radikálnym humanizmom, ktorý stavia na etnickej, kultúrnej a duchovnej rôznorodosti. Pohlavný a rodový útlak už tisícročia zhadzuje hodnoty a spoločenské profily späté so ženami. Takéto postoje musíme vykoreniť a nahradiť feministickou etikou a citom pre vzájomnú opateru.
Bez ekonomickej stability sa slobody nedočkáme. Kapitalizmus a všetky podoby ekonomického vykorisťovania musíme prekonať takým systémom produkcie a distribúcie bohatstva, ktorý sa bude riadiť úžitkom a potešením, nie ziskom a predajmi. Obrovské „moderné“ betónové priemyselné aglomerácie musíme prepracovať na zmysluplné, obývateľné a udržateľné mestské priestory. Rovnako musíme riešiť problémy mestského rozvoja, džentrifikácie a nerovnosti, ktoré sú v súčasných mestských priestoroch zakorenené.
Tak, ako jednotlivcov nemôžeme vnímať mimo širšej politickej komunity, ktorej sú súčasťou, ľudskú spoločnosť nemožno vnímať mimo kontextu prírodného sveta. Kooperatívna a humanistická komunalistická politika ide ruka v ruke s radikálnou ekologickou citlivosťou, ktorá chápe človeka ako unikátnu, seba si uvedomujúcu časť prírody.
Popri zaoberaní sa vlastnými potrebami a túžbami sa môžeme zameriavať aj mimo seba, na budúcnosť. Irokézska liga to nazýva „princípom siedmich generácií“. Podľa neho musí súčasná komunita (berúc do úvahy aj zvieratá a širšie ekologické spoločenstvo) pri politických rozhodnutiach brať zvažovať ich dosah na nasledujúcich sedem pokolení.
Čo i len stručný náčrt spoločenských zmien, ktoré dnes nevyhnutne potrebujeme, presahuje rámec tejto eseje. Dielo Murraya Bookchina a ďalších sociálnych ekológov však poskytuje množstvo úvah o zmysle ekologickej spoločnosti spravovanej priamou demokraciou. Od ekologických protestov cez antiglobalizačné hnutie či Occupy Wall Street až po čilské a španielske hnutia Indignados, komunalistické ideály zohrávajú v sociálnych a politických bojoch na celom svete čoraz väčší význam. Komunalizmus sa sám stáva rastúcim hnutím. Nie je prísnou a jasne vymedzenou ideológiou, ale skôr koherentným, postupne sa rozvíjajúcim súborom myšlienok vychádzajúcich z niekoľkých ústredných princípov a inštitúcií. Komunalizmus je zo svojej definície procesom, ktorý je otvorený a prispôsobivý nekonečne mnohým kultúrnym, historickým a ekologickým kontextom. Historické korene komunalizmu v podobe kmeňovej demokracie či obecných a mestských zhromaždení môžeme vystopovať v takmer každom kúte sveta.
Obdobie „profesionálnej“ štátnej politiky sa končí. Len globálna demokracia zdola môže obstáť v konfrontácii s dystopickou budúcnosťou, ktorej čelíme. Máme k dispozícii všetko, čo pre uvedenie tejto demokracie do praxe potrebujeme. Počas mnohých bojov si ľudstvo nazhromaždilo obrovské bohatstvo zdrojov, ktoré máme po ruke. Komunalizmus je našou cestou k uplatneniu všeľudského potenciálu rozumu, tvorivosti a slobody.
Fotografia: komunalistická občianska platforma Barcelona En Comú počas susedskej diskusie na Plaça de las Navas v Barcelone v júni 2015. Zdroj: Barcelona En Comú/Wikimedia Commons.
.jpg){kind=link}