Spoločnosť nedrží pokope? Netvárme sa prekvapene

od Ján Košč

Jednotlivé fragmenty sa vzájomne prestali vnímať ako súčasť niečoho väčšieho.

Už nemecký filozof Friedrich Nietzsche, ktorého dielo zneužili nacisti, sa kedysi dávno pokúšal slovami a myšlienkami ako kladivom rozbiť všetko okolo seba a tým vyskúšať, nakoľko je to pevné a súdržné.

Už v tých časoch hovoril o súmraku idolov a bohov, pričom pravdepodobne ani len netušil, ako sa nám v 21. storočí rozsype spoločnosť na množstvo malých fragmentov.

Súčasný stav však nemožno dávať za vinu ani Nietzschemu, ani iným filozofom, za aktuálny stav si môžeme vlastne sami.

Od konca minulého režimu, keď sme sa zbavili diktátu jednej strany, sa na Slovensku darilo presadzovať myšlienky bezbrehého individualizmu. Individualizmu, ktorý ostrakizoval všetko spoločné a úspech bol vnímaný ako zásluha jednotlivcov, prípadne malých skupín.

Naopak, neúspech, chudobu alebo vyčlenenie zo spoločnosti nevnímame ako systémovú chybu, ale chybu jednotlivcov alebo takto postihnutých skupín obyvateľstva.

Si úspešný podnikateľ, manažér? V tom prípade je to preto, že si bol šikovný, vzdelával si sa, pracoval si na sebe! Určite sme počuli, že každý úspešný manažér je vhodný aj do politiky a určite môže riadiť ako svoju firmu aj spoločnosť a štát sám osebe!

Žiješ v osade alebo v obyčajnom byte/dome? Máš nízke vzdelanie a kvalifikáciu? Poberáš nízku alebo minimálnu mzdu? Si len robotník alebo bezvýznamný úradník? Si nezamestnaný, sociálny prípad, nedajbože bezdomovec? To je preto, že si sa málo snažil a nepracoval si na sebe!

Jednoduché a aké efektívne – takto odpísať celé skupiny obyvateľstva, však?

Viac ako tridsať rokov počúvame, ako je všetko spoločné vlastne príťažou

Jednotlivé fragmenty spoločnosti sa vzájomne prestali vnímať ako súčasť niečoho väčšieho. Úspešní akosi prestali chápať, že významným zdrojom ich úspechu je spoločnosť sama, ktorá im poskytla možnosť vzdelávať sa, napredovať, prosperovať, a tí menej šťastní prestali vnímať spoločnosť ako niečo, čo im podá pomocnú ruku a pomôže im vymaniť sa z nešťastia.

Viac ako tridsať rokov počúvame, ako sú spoločnosť, dane, kolektívna zodpovednosť, verejné služby, zdravotníctvo, sociálny systém vlastne príťažou. Rozbíjame spoločnosť, nemáme žiadnu víziu okrem zvyšovania ziskov a ekonomickej efektivity a čudujeme sa, že sa nám táto politika vracia v podobe nedôvery obyvateľstva v autority?

Prestali sme hľadať spôsoby, ako zlepšovať fungovanie spoločnosti, ako vyzdvihovať tých, ktorí sa ocitli na dne. Namiesto systémového riešenia problémov sa spoliehame a skrývame sa za charity a zbierky.

Namiesto toho, aby sme sa ako jednotlivci postavili za svoje spoločné práva, podpisujeme neosobné a vlastne nič neriešiace petície. Namiesto toho, aby sme sa pokúšali nájsť spoločné východiská a prípadne aj kompromisy, zamilovali sme sa do zákopových vojen.

Namiesto toho, aby sme sa našu spoločnosť pokúšali stmeľovať, ostrakizujeme ľudí a vlastne sme ich nechali napospas fašistom a šialencom. Sejeme vietor a čudujeme sa, že počujeme prichádzajúcu búrku.

Komentár vyšiel v skrátenej podobe v denníku SME.

Autor fotografie: EvUnsplash

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články