Nedeľnú prechádzku v aprílovej usmoklenej Prahe sme ukončili pri čiernom čaji a kalíšku tuzemáku. Pri platení kamarát vytiahol českú dvestovku a ukázal prstom na Jána Amosa Komenského okupujúceho líce bankovky: „Vidíš? Zober si, aké osobnosti sú na bankovkách a na aké účely sa často prachy používajú.“
A Naozaj. Spomeňme si na časy, keď Cyril a Metod zo slovenskej päťdesiatky zacvakali celé rezervoáre borovičiek a šuchotali v kasách krčmárov našich malebných pohostinstiev. Alebo keď Andrej Hlinka z tisíckorunáčky platil účty vo verejných domoch učupených v tichých dolinách našej domoviny. Isto sa jeho lilavá tvár na okamih zabronela. Či Milan Rastislav Štefánik na niekdajšej bankovke s najvyššou nominálnou hodnotou končil vo vreckách bielych plášťov lekárov a lekáriek, „aby sa operácia vydarila“.
„Prečo ich tam vlastne dávajú?“ reagoval som. Majú nám pri rutinných činnostiach, ktoré vykonávame niekoľkokrát denne v supermarketoch, reštauráciách, výčapoch, taxíkoch a pri okienkach vo vestibuloch vlakových staníc, pripomínať velikánov rôznych dôb našich dejín, ktorí sa na tieto papieriky nikdy neulakomili? Alebo skôr majú odobriť všetky naše ušľachtilé koníčky a rozmary, usilujúc sa obšťastniť ťaživú realitu našich jednotvárnych dní, ktoré sa mihajú rýchlejšie než bankovky v elektronických počítadlách na stoloch bankových úradníkov.
Už je to nejaký piatok, čo nás eurá nás pripravili o možnosť vytešovať sa z pánov pózujúcich na našich papierových peniazoch. Chladné okná, brány a mosty rôznych architektonických štýlov na eurovkách majú azda potlačiť výčitky, ktoré v nás vzbudzuje potúžené svedomie pri pohľade na vystavený účet preflámovanej noci. A tie stupídne platobné karty. Ach, koľko peňazí sme opláchli v presklených chrámoch módy z bangladéšskych robotární… Čo oči nevidia, to srdce nebolí.
A čo ak raz Slovensko dostane šancu na reparát. Bude mať takú osobnosť svojej novodobej histórie, ktorá by nepolarizovala spoločnosť a mohla by byť tvárou nejakej bankovky? Možno príde do úvahy aj kompromis: na papierových peniažkoch sa bude vynímať výber nákupných centier z celého Slovenska. Tie, pokiaľ ide o trávenie slnečných víkendových popoludní, našich občanov určite nerozdeľujú.
A ak dostane euro druhý dych, možno na bankovkách nájdeme tváre Alcide de Gasperiho, Altiera Spinelliho, Jeana Monneta, Roberta Schumana alebo iných otcov-zakladateľov Európskej únie. Počkať, počkať…zasa žiadna žena? Ale áno, možno aj Angela Merkelová a Marine Le Penová. Aby sa nezabudlo.
Doznievali vo mne tóny kolotočiarskej hudby holešovického jarmoku, ktorý sme v ten deň navštívili. Čaj s malým frťanom nás veľmi nezohrial. Bolo málo jedného aj druhého. „Navykli sme si na viac,“ pomyslel som si. „Peniaze sú jednoducho problém. Po všetkých stránkach.“
Foto: Ilustračné foto. Úprava: Michael Augustín, zdroj: NBS
