Každé politické rozhodnutie smerujúce k zelenej transformácii, je spojené s rôznymi a často protichodnými záujmami. Uvediem iba dva príklady : jeden domáci, druhý čerstvý na európskej úrovni.
Prvým je transformácia hornej Nitry, známej ťažbou hnedého uhlia používaného na produkciu elektrickej energie v Elektrárni Nováky. Až Krajská prokuratúra v Trenčíne sa musela zapodievať obvinením vzneseným vyšetrovateľom voči dvanástim aktivistom organizácie Greenpeace, ktorí na konci novembra 2018 protestovali proti ťažbe uhlia na ťažobnej veži v Novákoch. Obvinenie voťi nim zrušila. Naopak, pre vlastníka baní a ENO, ktorým dotácie zo štátneho rozpočtu zaručovali biznis, bolo ukončenie ťažby takmer nemysliteľné. Perspektíva ukončenia ťažby uhlia bola nočnou morou pre niekoľko tisíc baníkov a tých, ktorí boli na ich ťažbu naviazaní na povrchu. Riziko vysokého nárastu nezamestnanosti na hornej Nitre bolo i vážnou politickou otázkou pre krajskú i centrálnu vládu.
Ale aktivisti Greenpeace mali pravdu, keď poukazovali na znečisťovanie životného prostredia a na to, že ENO zvyšuje emisie CO2, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám. A pre odberateľov elektrickej energie každoročné dotácie pre Hornonitrianske bane resp. Elektrárne Nováky zvyšovali cenu elektriny v položke TPS, ktorá medzi inými navyšovala výrobnú cenu elektriny.
Druhým príkladom je rozhodnutie fakticky skončiť výrobu automobilov so spaľovacími motormi v EÚ po r. 2035. Vyvolalo to nielen ostrú kritiku zo strany motoristov, no i jedna slovenská politická strana si na tejto kritike postavila svoju predvolebnú kampaň. V EÚ došlo k ostrej výmene názorov na úrovni štátov – a lobingu zmeniť/udržať tento zákaz. Neprekvapuje, že kritika vychádzala zo strany štátov, ktoré majú rozsiahly automobilivý priemysel (Nemecko, Taliansko, atď.) a naopak podpora prichádzala zo strany štátov, pre ktorých je boj s klimatickými zmenami väčšou prioritou. Nemecko vylobovalo výnimku pre spaľovacie motory na syntetické palivá, Taliansko neuspelo s návrhom používať i biopalivá.
Zlaďovať rôznorodé záujmy do tej miery, ako sa len dá, aby sa pri tom neobetoval verejný záujem, vyžaduje odvahu takýto záujem presadzovať i vtedy, keď to neprinesie okamžité politické body vládnym politickým stranám. V lepšom prípade sme svedkami iba odďaľovania rozhodnutí (horná Nitra), častokrát však čiastkové záujmy ovládnu vládne rozhodovacie štruktúry na úkor záujmu spoločnosti. A ak sa pozrieme na stránku CEO (https://corporateeurope.org/en), čo v tomto prípade neznamená Chief Executive Officer ale Corporate Europe Observatory, organizáciu, ktorá mapuje privilegovaný prístup korporácií a ich lobistov k riadiacim štruktúram v Bruseli, dozvieme sa, ako veľký biznis lobuje napríklad za mäkšie pravidlá pri finančnej regulácii, za mäkšie pravidlá pri ochrane životného prostredia, v boji proti klimatickým zmenám a podobne.
Európska zelená dohoda
V decembri 2019 sa prijala Európska zelená dohoda. EZD je balíkom politických iniciatív, ktorého účelom je nasmerovať EÚ na cestu zelenej transformácie s konečným cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Mainstreamové médiá ju nespochybňujú, no vonkoncom sa nestretla so všeobecným pochopením.
Ešte s väčšou kritikou sa stretá jej konkretizácia: balík Fit for 55. Balík Fit for 55 je súbor návrhov na revíziu a aktualizáciu právnych predpisov EÚ a na zavedenie nových iniciatív, ktorými sa má zabezpečiť, aby politiky EÚ zodpovedali cieľom Európskej zelenej dohody. Konkrétnejšie, aby sa do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov v EÚ podarilo znížiť aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Okrem zavedenia uhlíkového cla na hraniciach EÚ, revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov, atď, zahrňuje aj revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami (EU ETS) vrátane vytvorenia samostatného systému obchodovania s emisnými kvótami pre cestnú dopravu a budovy, ktorý má začať fungovať od roku 2025. Netreba pochybovať, že sa to odrazí na zdražovaní dopravy a zvýši dopravnú chudobu a zdraží náklady bývania. Aspoň dovtedy, kým sa nenájdu bezemisné alternatívy.
V tejto otázke však narazila Európska komisia na najväčší odpor členských krajín. Budovy a stavebníctvo sú zodpovedné za 40 percent spotreby energie a 36 percent produkcie CO2 v Európe. Ale… Pred zverejnením balíka, poľský štátny tajomník pre podnebie a životné prostredie Adam Guibourgé-Czetwertynski varoval, že sa zdá, že Komisia „si vyberá zdanenie chudobnejších domácností“. „Myslím si, že z politického hľadiska je to chyba a mali by sme hľadať ďalšie možnosti, ako dosiahnuť naše ciele, ktoré by boli efektívnejšie z hľadiska redukcií, ktoré by mohli vygenerovať, a zo sociálneho hľadiska menej problematické,“ citoval ho portál Euractiv.
Francúzsky europoslanec Pascal Canfin dokonca varoval pred možným opakovaním protestného hnutia „žltých viest“, ktoré sa prehnalo Francúzskom v roku 2018, a uviedol, že by išlo o „politickú samovraždu“.
Fit for 55 preto zahrňuje aj návrh na vytvorenie Sociálneho klimatického fondu, ktorý by mal pomôcť sociálne náklady takýchto opatrení zmierňovať. Investície vo výške 86 miliárd eur by mohli umožniť zraniteľným občanom renovovať svoje domovy, využiť obnoviteľné zdroje energie a prejsť na udržateľné druhy dopravy. Slovenský projekt obnovy domov financovaný z Plánu obnovy a odolnosti je totiž postavený tak, že nízkopríjmové domácnosti z neho automaticky vylučuje.
Návrh na revíziu ETS, ktorý smeruje k zrušeniu bezplatných povoleniek pre znečisťovateľov v priemysle, pochválili mimovládky: Konečne sa dôslednejšie uplatní princíp „znečisťovateľ platí“. Naopak organizácie európskeho biznisu (BusinessEurope) argumentujú, že pre európsky ťažký priemysel to bude znamenať stratu konkurencieschopnosti. ETUC- európska odborová organizácia žiada, aby popri boji proti klimatickým zmenám sa ešte viac podporil sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie, ktoré by zachovalo „quality jobs” (kvalitné pracovné miesta).
Zelená transformácia je nielen investične nákladný proces, no je i sociálne nákladným procesom. Bez jeho dôkladného manažovania a využívania európskych zdrojov (Európsky sociálny fond, budúci Sociálny klimatický fond, atď.) a domácich zdrojov na sociálne prijateľnú transformáciu, sa môže stať sociálnou rozbuškou. Hrozbu európskeho hnutia „žltých viest” nemožno podceňovať.
Poznámka redakcie: Nakoľko FB iba selektívne vyberá, o ktorých našich článkoch informuje, privítame vás aj na našom Telegrame – t.me/polemag
