Hodová zábava v dospelosti
Najväčšia účasť bývala na hodovej zábave, ktorá sa vzhľadom na posledné hody v roku, na Katarínu, vždy konala krátko po návrate chlapcov z vojenskej prezenčnej služby. A tí veru nechýbali v okolí na žiadnej zábave. Bolo tomu tak i v našej obci. Prezerali sme si neznáme tváre driečnych mládencov a nejednej z nás sa spečatil osud. Tak to bolo aj v mojom prípade, keď sa do mňa zahľadel mládenec zo susednej dediny, ktorého som nikdy predtým nevidela, ani nepoznala. Zabával sa so mnou po dva hodové večery a odprevadil ma až domov. Volal sa Karol.
Spoznala som ho na našej Katarínskej hodovej zábave. Páčil sa mi na prvý pohľad. Bol fešák s pekným úsmevom a zdravými zubami, sympatický, len veľmi rýchlo hovoril, až som mu miestami nerozumela. Hneď na začiatku prvých spoločných tancov som zistila, že je dosť veľký chválenkár, čo sa mi nepáčilo.
Čoskoro som vedela, čo všetko už doma majú, čo odvážne zažil na vojenčine ako výsadkár, ako ju dva roky prežíval, o jeho kamarátskych vzťahoch, koľko si na vojne zo žoldu našetril a potom kúpil civilný oblek, ako sa zaujímal o fotografovanie a výlety po okolí, čo ma dosť fascinovalo a upútalo. Ja som mu mohla rozprávať len o ČSM, čo ho veľmi nezaujímalo.
Karol nebol prvý chlapec, s ktorým som sa spoznala a chodila. Mala som pred ním krátkodobé známosti, z ktorých mi po spoznaní nevyhovoval ani jeden. Vždy som si v kútiku duše priala, aby mal nejaké vzdelanie, aby mal so mnou aspoň nejaké spoločné záujmy, vlastnosti, aby bol ku mne dobrý, čestný, otvorený, komunikatívny, zábavný, mal ma rád a mal predpoklad byť dobrým manželom a otcom prípadne budúcich detí. Lenže o toľkých pozitívnych vlastnostiach som mohla iba snívať.
Bola som z chudobnej rodiny, a u ľudí vnímaná negatívne, poznačená kvôli otcovej chorobe, ale mala som zmysel pre usporiadaný rodinný život, spoločenskú, kultúrnu a vzdelanostnú úroveň seba i životného partnera. Bolo to všetko len zbožným prianím. Aj keď sa mi nejaký chlapec potenciálne zdal a spĺňal moje predstavy, taký zase nechcel mňa.
Svoje požiadavky na partnera som teda zužovala a s nádejou riskovala vsadiť na dobrotu človeka, jeho záujem a lásku ku mne, aj na jeho citovú príťažlivosť. Záležalo mi, aby neholdoval alkoholu a fajčeniu, aby nebol agresívny, sebecký a vedel sa o mňa a rodinu postarať. Tých „aby“ bolo veľa a čiastočne sa k nim približoval i Karol.
Publikované so súhlasom Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a autorky, Zuzany Profantovej.
Foto: ilustračné. Zdroj: flickr.
