Sociálne a hospodárske napredovanie JRD v 60. rokoch 20. storočia
Vrátim sa zase trochu do minulosti, v roku 1961 došlo k zlúčeniu JRD Rozvoj V. so susedným JRD S. N. V. I napriek zlúčeniu družstva sa mu podarilo nad-viazať a napredovať v dosahovaní pozitívnych výsledkov hospodárenia i vzraste životnej úrovne jej členov. V pracovnej činnosti som naďalej pokračovala ako mzdová účtovníčka JRD.
V roku 1968 sme prežívali a pociťovali okupáciu vojskami Varšavskej zmluvy. Keď sme sa v ten deň ráno zobudili a pustili si rádio, nechceli sme veriť vlastným ušiam. Vysielanie v rozhlase bolo plné nepokoja a informácii o nočnom napadnutí Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy. Televízia chvíľu vysielala a chvíľu nie, vysielanie bolo stále prerušované. Mohli sme sledovať zábery z príchodu množstva tankov na námestia v Prahe i v Bratislave. Všade vznikal chaos, ľudia sa zhromažďovali a protestovali proti ich príchodu.
Aj v našej obci dosť často prešiel sovietsky tank a nákladné vojenské autá plné ozbrojených vojakov. V miestnom rozhlase obce opakovane vyzývali občanov, aby zachovali pokoj, zdržanlivosť a nepokúsili sa reagovať na ich príchod. Vojaci v nákladných autách boli ozbrojení, puškami pripravenými a namierenými na prípadný útok. Ich príchod bol vzácny najmä deťom, pretože po prvýkrát v živote videli vojenské tanky a autá s vojakmi.
Do obce každý deň prichádzalo niekoľko mimoriadnych správ, ktoré dokonale dezorientovali občanov. Roznášali ich po všetkých domoch bezplatne. Jedny boli opozičné, iné akože neopozičné, a tak nik nevedel, ktoré noviny sú pravdivé. Každý mal strach sa pridať na tú alebo onú stranu. Nik netušil, čo z okupácie vznikne.
Vojaci vo výslužbe v obci dostali povolávacie rozkazy nastúpiť na mimo-riadne manévre. Rodiny ich vyprevádzali tak, ako by išli do vojny, teda s plačom najmä manželiek a detí.
Na miestnom národnom výbore zasadal krízový štáb, ktorý pripravoval nutné opatrenia v prípade rozpútania vojnového konfliktu. Všetci občania však držali palce Alexandrovi Dubčekovi, ktorý usiloval o socializmus s ľudskou tvárou, za čo sa dostal do nemilosti svojej strany.
Každý, kto mohol, sledoval doma na čiernobielej obrazovke politické vyjednávanie v Čiernej nad Tisou medzi Brežnevom a Dubčekom, ktorému boli vytýkané odklony od princípov socializmu a komunizmu. Nakoľko sa vyjednávania medzi oboma stranami nevyvíjali k spokojnosti predstaviteľov Brežnevovej strany, Dubček bol odvedený do Moskvy, kde mu patrične vysvetlili, ktorým smerom sa uberať.
V každej obci, podniku, závode, inštitúcii zasadali stranícke výbory, do ktorých boli zhora tlačené prísne opatrenia, ako zaujať stanovisko k okupácii, zachovať a naďalej udržať vedúcu úlohu strany. Následne nastala očista od prívržencov Dubčeka a jeho strany. Všetci, ktorí za jeho pôsobenia do strany vstúpili, boli z nej vylúčení. Aj keď napokon „kontrarevolúcia“ v roku 1968 bola potlačená, zanechala v sebe semienka, ktoré klíčili až do novembra 1989.
V obci i na družstve boli rôzne postoje občanov k nečakanému príchodu sovietskych, poľských, nemeckých a maďarských vojsk na Slovensko. Postoje v obci sa rozchádzali a vyhrocovali, až napokon sa situácia dostávala do starých koľají nadvlády KS (Komunistickej strany).
Po upokojení situácie boli po celom Slovensku rozmiestnené vojenské jednotky, ktoré mali zabrániť prípadnému pokusu o socializmus s ľudskou tvárou. I v našej obci bola umiestnená sovietska posádka vojakov s ich veliteľmi a s rodinami.
V roku 1969 sa tak v katastri obce začala výstavba vojenského areálu so-vietskych vojsk na ich „dočasné“, dvadsaťročné umiestnenie v chotári obce. Vybudované kasárne zaberali plochu 20 ha ornej pôdy v lokalite parciel „Mač-kaváre“ s cca 40 člennou posádkou sovietskych vojakov a ich veliteľov.
Osem rodín sovietskych veliteľov bolo ubytovaných v bytovke školského areálu, ktorá bola postavená a pripravená pre učiteľov základnej školy. Dve rodi-ny sovietskych vojenských veliteľov ubytovali v novom veľkom neobývanom rodinnom dome, ktorého príslušníci emigrovali na Západ. Dočasné ubytovanie sovietskej posádky v obci sa predĺžilo na 20 rokov.
A život išiel ďalej aj v mojej mladej rodine
V roku 1969 sme v rodine za pomoci pôžičiek, návratných i nenávratných, začali so stavbou rodinného domu. I keď sme ho v roku 1971 skolaudovali, bývanie v ňom bolo ešte dlho provizórne, ale pre moju rodinu to znamenalo presťahovanie sa do nového rodinného domu.
Nastali starosti s jeho skutočným dokončovaním, zariaďovaním a splatením pôžičiek. V roku 1972 sme si kúpili nové dvojtaktné auto Wartburg, ktoré bolo okrem Trabanta najlacnejšie na trhu. Pri jeho starostlivej údržbe mojím manželom nám dobre poslúžilo celých nasledujúcich 22 rokov. V obci to bolo jediné auto s dvojtaktom, začo sa nám od občanov dostalo viac ako dosť posmeškov. My sme s ním však boli spokojní.
V JRD som vo svojich pracovných, politických i spoločenských aktivitách pokračovala i naďalej. Bola som členkou SZŽ (Slovenského zväzu žien), ZČSSP (Zväzu Československo-sovietskeho priateľstva), ČK (Červeného kríža) a KSS (Komunistickej strany Slovenska). Od roku 1976 som zastávala pracovnú funkciu vedúcej kádrového a personálneho oddelenia JRD, k čomu sa viazalo členstvo v KSS.
V záujme môjho pracovného postupu i v záujme vyššieho mzdového ohod-notenia vykonávanej práce bola u mňa jediná cesta, a to vstup do členstva KSS. I keď som z náboženského hľadiska nebola úplne presvedčená o správnosti svojho vstupu do politickej strany, nepoznala som iné, vhodnejšie riešenie pre zlepšenie životnej úrovne svojej rodiny.
Zväčšujúce sa náklady na výstavbu nového rodinného domu, vybavenie jeho interiéru, exteriéru a nízky príjem môjho manžela ma k tomu prinútili. Už pri vstupe som cítila, že členstvo v strane je mojou vtedajšou nutnosťou, ale nebola som s tým úplne stotožnená.
Na jeseň v roku 1978 som popri zamestnaní nastúpila štúdium na vysokú školu ekonomickú, Fakultu ekonomiky riadenia výrobných odvetví v B., ktoré som ukončila v roku 1983. Súčasne so štúdiom som zvládala svoju prácu, starostlivosť o rodinu, deti, spoločenskú i politickú angažovanosť. V rokoch 1985 až 1988 som popri zamestnaní absolvovala trojročné politické štúdium na VUML (Večerná univerzita Marxizmu-leninizmu) v T.
V spoločenskom živote obce som sa 12 rokov angažovala ako poslankyňa MNV (Miestny národný výbor) a členka rady MNV. Vykonávala som občianske sobáše, uvítanie detí do života, bola som tajomníčkou Komisie pre verejný poriadok a Sociálnej komisie MNV, a tiež členkou Komisie pre občianske záležitosti v obci.
V roku 1975 prišlo k delimitácii školského majetku, a následne jeho zlúčeniu s miestnym JRD. V tomto období došlo aj k ďalšiemu zlúčeniu JRD V. s JRD P. Delimitáciou do JRD pribudli aj Štátne majetky V., v-ské družstvo sa tak stalo veľkým družstvom s 1760 ha kvalitnej ornej pôdy s najvyššou bonitou.
Novodobým a pokrokovo zmýšľajúcim iniciátorom moderného hospodáre-nia v poľnohospodárstve a predsedom JRD sa stal bývalý vedúci Školského poľnohospodárskeho majetku V., Ing. Ivo Š. Pod jeho odborným a koncep-čným vedením družstvo nadobudlo nový charakter riadenia i hospodárenia. Do praxe vnášal pokrok doby, vyspelé prvky racionálneho riadenia a využívania vysokovýkonných strojov s adaptérmi.
Zlúčené družstvo prijalo v zmysle Stanov JRD nový Domáci poriadok a no-vý názov: JRD Sovietskej armády V. Názov vznikol podľa dočasne umiestnenej sovietskej jednotky v obci, ktorá bola počas celého pobytu aktívne nápomoc-ná miestnemu JRD. Družstvu vypomáhala brigádami, dopravou, pohonnými hmotami, pomocou v oblasti opráv v mechanizácii i v ďalšej požadovanej po-moci. Neboli v obci na obtiaž, ale naopak.
V družstve nastalo súťaženie, v rámci ktorého sa zakladali brigády socialistickej práce (BSP), ktoré tvorili najmä mladí, šikovní a ambiciózni družstevníci. Vo svojich brigádach si kládli záväzky na dosahovanie vyšších výkonov, ktoré viedli k znižovaniu nákladov na výrobu, ku zvyšovaniu produktivity práce, ale aj k vyšším pracovným odmenám.
Na podporu dosiahnutia a splnenia náročných záväzkov sa družstevníci odborne, teoreticky i prakticky, vzdelávali v Poľnohospodárskej učňovskej škole vo V., kde nadobudli kvalifikáciu traktorista – mechanizátor s výučným listom. BSP boli postupne zakladané na všetkých výrobných úsekoch JRD, ktoré medzi sebou súťažili v plnení záväzkov.
Okrem BSP bola v JRD založená aj prvá Komplexne racionalizačná brigáda(KRB), ktorá bola zároveň aj prvou na Slovensku. Združovala odborníkov v oblasti pokrokovej mechanizácie a obsluhy vysokovýkonných strojov. Jej novátori sa zapájali do celoštátnych súťaží v obsluhe a výkonoch žatevných prác na kombajnoch, zberových prác cukrovej repy a kukurice, ale aj v orbe a sejbe.
Ocenenia mladým novátorom za dosiahnutie pozitívnych výsledkov a vytýčených cieľov v KRB sa dostavili v podobe získania štátnych, ministerských, krajských, mládežníckych, okresných vyznamenaní, ako bol „Rad práce“ pre kombajnistu Antona Z., medaila „Za zásluhy a rozvoj socialistického poľnohospodárstva“ kombajnistovi S. H., Oskárovi B., Štefanovi D. Mladí odborníci získali i viacero ďakovných ohodnotení a diplomov z najvyšších štátnych a straníckych orgánov. Ocenenie, ktorého sa im dostalo, zdvihlo ich sebavedomie a dodalo ďalšej chuti dosahovať tie najvyššie pracovné výsledky v ich odbore.
