Na začiatku augusta uverejnil britský environmentálny aktivista a spisovateľ George Monbiot v britskom denníku Guardian článok o dôvodoch, prečo sa rozhodol prejsť na vegánstvo. A pripomenul tak, o čom myšlienka vegánstva je – nie o zdravom životnom štýle, ale o zodpovednosti za životné prostredie.
“Uvedomoval som si strašné dopady pestovania kukurice a sóje, ktorými sú kŕmené kravy a sliepky. Vedel som o narastajúcom odpade, znečistení ovzdušia, súvislosti s klimatickými zmenami. Avšak moja nenažranosť zvíťazila. Syr, jogurt, maslo, vajíčka – všetko to som miloval,” popisuje svoj začiatok vegánstva Monbiot. Pre dlhoročných vegánov a vegánky vlastne nič nové, a predsa je dobré prečítať si tieto slová znovu a problematizovať prevládajúci trend, popisujúci vegánstvo čisto ako zdravú rastlinnú stravu, pripomenutím si hlbšej etickej linky v pozadí.
Éra sójových latté a raw koláčikov
Už ani na Slovensku sa nemôžeme tváriť, že túto časť sveta hype vegánskej stravy obchádza. Vegánske potraviny nájdeme v každom supermarkete, sójové kapučínko nám vyšľahajú takmer v každej kaviarni, reštaurácie píšu véčko v krúžku za názov menúčka čoraz častejšie. Je to obrovský skok oproti dobe spred pár rokov, keď sme si doma pracne vyrábali seitan, varili večer obed na druhý deň do práce a hádali sa s obsluhou, že zeleninové rizoto môže chutiť aj bez obligátneho eidamu tridsiatky. Dnes sa naopak vedú siahodlhé diskusie o tom, či ísť na Bum bo nam bo s tofu do vietnamskej alebo radšej zostať viac v regióne s vegeburgerom. Hojnosť jednoducho prišla i medzi vegánov a vegánky, a tak to máme radi.
Síce mohol byť pred niekoľkými rokmi prechod na vegánstvo mierne gastropeklo, o to silnejšie ale rezonovala etická rovina, diskusie okolo nej, hľadanie čo najférovejšieho prístupu, vyvažovanie, ale i podpora a zdieľanie skúseností vo vtedy ešte malej komunite. Vegánstvo vychádza z kontrakultúrneho hnutia konca 60. rokov, silne rezonovalo a rezonuje v hard core/punk subkultúre a je silne späté s ochranou zvierat a životného prostredia. Dnes tu je táto rovina samozrejme prítomná tiež, ale v menšej miere. Debata sa odkláňa od etickej perspektívy a tá je čím ďalej tým častejšie prelepovaná individualizovanými a skomercionalizovanými nálepkami ako „zdravý životný štýl,“ „zdravá diéta“ alebo „jedálniček pre dokonalú postavu.“
Čoraz častejšie sa s „vegánskou diétou“ stretávame v rôznych výživových časopisoch, článkoch o chudnutí a fitness programoch. Na Instagrame sa to hemží fotkami zeleninových a ovocných smoothie, quinoa šalátov, chia pudingov alebo raw avokádovo-datlových tôrt. Na blogoch sa autori a autorky predháňajú, kto použije menej kalorickú a o to exotickejšiu surovinu. A všetko sa opäť točí okolo toho, čo je dobré pre nás, čo nám pomôže zlepšiť výkonnosť, čo nám pomôže byť viac fit.
Antivegánska sebestrednosť
Áno, jedným z aspektov vegánstva môže byť, že je zdravšie ako mäsová strava, nie je to ale nutne pravda a hlavne to nie je to najpodstatnejšie, čo si z tohto spôsobu stravovania odniesť. Dôraz na náš blahobyt je v priamom rozpore s pôvodnou ideou vegánstva, ktorá presúvala pozornosť od nás samotných k zvieratám a životnému prostrediu. Na lákavých fotografiách jedál nie je nič zlé – i vegani a vegánky majú radi dobré jedlo a chcú sa deliť o skúsenosti s ostatnými. Ale ich kombinácia s obsesívnym kultom štíhlej postavy, voľbou exotického (a vysoko neenvironmentálneho) jedla a povrchným trendom hipsterskej kultúry však pekne dokresľuje posun od diskurzu vegánstva ako etickej cesty k vegánstvu ako štýlovej egoistickej pózy.
„Dažďové pralesy, savany, mokrade a nádherná divočina by mohli existovať spoločne s nami, ale nie s naším súčasným stravovaním,“ ukazuje Monbiot význam presunu od sústredenia sa na vlastný pocit pohody k etike starostlivosti o ostatný život na tejto planéte. K tomuto však nedospejeme len prechodom na rastlinnú stravu. Dôležité je tiež zisťovať pôvod potravín, ich dopad na životné prostredie, sociálny rozmer ich produkcie – inak budú nasledovať ďalšie ekologické katastrofy ako v prípade produkcie palmového oleja alebo avokáda, alebo budú namiesto zvierat vykorisťovaní producenti tropického ovocia. I o takomto vyvažovaní a neustálom hľadaní lepšej alternatívy vegánstvo vo svojej podstate je, na rozdiel od toho, čo sa nám snaží predať reklama niektorých vegánskych produktov. Stálo by za to, sem-tam si to pripomenúť, aby sme v záplave volania chuťových buniek na jadro vegánstva nezabudli.
Ilustračné foto. Autor: Lars P., zdroj: Flickr.com
