V rámci predstavenia publikácie „Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku“ postupne zverejníme jej jednotlivé kapitoly. V piatej kapitole si rozanalyzujeme, či je spravodlivou rovná daň, alebo progresívne zdanenie.
Spravodlivá rovná daň, alebo spravodlivé progresívne zdanenie
Už viac ako dvadsať rokov na Slovensku prebieha spor o tom, či je spravodlivejšia tzv. rovná daň, alebo progresívne daňové sadzby. Základným problémom tejto debaty nie je ani tak ekonómia, ako skôr filozofický prístup. Ak ako podstatné pre spoločnosť uprednostňujeme zisk, hromadenie majetku, rentierstvo a rast nerovnosti, tak je samozrejme jasnou voľbou rovná daň.
Ak však uprednostňujeme rovnosť, demokraciu (politickú i ekonomickú), tak niet inej cesty, než zavádzať progresívne daňové sadzby.
Slovensku by prospelo, ak by sa vrátilo k ’poctivej’ rovnej dani z roku 2006.
Richard Sulík, minister hospodárstva SR
V polovici 18. storočia J.J. Rousseau, autor konceptu suverenity ľudu, o ktorý sa opiera aj naša ústava, napísal, že ak spoločnosť nezabráni tomu, aby niektorí ľudia príliš zbohatli, nevyhnutne sa dostane do situácie, v ktorej občianska rovnosť zanikne, pretože príliš bohatí ľudia si môžu kúpiť kohokoľvek a preskočiť akýkoľvek zákon.
O ’poctivosti’ rovnej dane vedel svoje už v polovici 18. stor. J. J. Rousseau, keď písal, že:
’Duch slobody vyžaduje, aby sa čo najstarostlivejšie dbalo na správne stanovenie podielov, pretože inak nie je nič nerovnomernejšieho než rovnaká daň pre všetkých.’ (Rousseau 1978, 189) Kľúčovými kritériami pre stanovenie výšky dane by preto podľa Rousseaua mali byť veľkosť majetku, ’aby ten, kto má desaťkrát viac majetku, platil tiež desaťkrát viac na daniach’ (Rousseau 1978, 189 – 190) a tiež jeho potrebnosť, teda ’ten, kto nemá nič iné než veci úplne nevyhnutné, nemá platiť vôbec nič’ (Rousseau 1978, 190). Inými slovami, podľa Rousseaua tzv. rovná daň prehlbuje ekonomickú a sociálnu nerovnosť a tým podkopáva základný predpoklad občianskej spoločnosti a tým aj politickej slobody pre všetkých jej členov. Asi nie je náhoda, že rovnú daň zavádzali zväčša vojenské diktatúry a, jemne povedané, nie príliš rozvinuté krajiny, ktoré možno v lepšom prípade označiť ako autoritárske. Nuž a Slovensko. Na pána Sulíka a jeho partu tak možno aplikovať výrok klasika: ’Nič sa nenaučili, nič nepochopili’.
Richard Sťahel, riaditeľ filozofického ústavu SAV
Samozrejme, progresívne sadzby nemusia byť zavedené pri všetkých daniach, no mali by byť zavedené a uplatňované najmä pri majetkových a dedičských daniach, aby sa majetok a tým pádom aj moc nehromadili u jednotlivcov a v neprospech väčšiny obyvateľov.
Zdroje:
https://www.teraz.sk/ekonomika/rsulik-chcel-by-som-aby-sa-slovensko/461230-clanok.html
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=2976603055693577&id=100000317340845
ROUSSEAU, J.-J. (1978): Rozprava o politické ekonomii. In: ROUSSEAU, J.-J.: Rozpravy. Praha: Svoboda, s. 151 – 199.
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=2975267535827129&id=100000317340845
Kapitola pochádza z publikácie:
KOŠČ, J., 2020. Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení. Bratislava: OZ Pracujúca chudoba. ISBN: 978-80-973614-0-2. Link na dokument: http://www.pracujucachudoba.sk/storage/app/media/na_stiahnutie/myty-a-fakty-o-danovo-odvodovom-zatazeni-na-slovensku.pdf
____________________________________________________________________________________________________________________________
Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.
Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!
Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://polemag.sk/2-z-dane-pre-pole/
Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.
Ďakujeme za Vašu priazeň.
