Vzdor je ľudským právom. V preambule Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa píše, že zákonná ochrana ľudských práv je nevyhnutná, „ak nemá byť človek donútený uchyľovať sa, keď už všetko ostatné zlyhalo, k odboju proti tyranii a útlaku.“ Pretože je vzdor ľudským právom, viaceré rezolúcie OSN vyjadrujú podporu vzdoru voči kolonializmu a apartheidu. Inej cesty niet. Ak niekto porušuje vaše práva, je nutné sa brániť. Zvyčajne prostredníctvom práva a justície, ale pri strete s krutou a vytrvalou nespravodlivosťou je vzdor formou obrany. Čo robiť v prípade, ak pre správnu vec vzdorujú ostatní? Odpoveď môže byť prekvapivá. Z anglickojazyčného originálu uverejneného na portáli Aeon prekladá Martin Makara.
Od jesene 2018 organizovala v Spojenom kráľovstve skupina známa ako Extinction Rebellion (XR) zhruba rok protesty, ktorými sa na londýnskych mostoch a v centrách niekoľkých miest podarilo úplne zablokovať dopravu. Demonštranti sa usilovali pritiahnuť pozornosť na nutnosť okamžitej akcie vo veci klimatickej núdze. Z perspektívy XR šlo o čin vzdoru, ktorý pútal pozornosť na nespravodlivosť a nečinnosť. Čo by mal robiť človek, ktorému je ich úsilie sympatické? Ak je to možné, nič. Je množstvo spôsobov, ako nerobiť nič. Ide o to, robiť nič správne a zo správnych dôvodov. Dovoľte mi túto myšlienku rozvinúť.
Práva znamenajú povinnosti. Ak máme na čosi právo, pre iných to znamená povinnosť. Existujú prinajmenšom tri negatívne povinnosti – zákazy, ktoré vyplývajú z práva na vzdor: zákaz zasahovania, blokovania a kolaborácie.
Najjednoduchším zákazom je nezasahovanie. Ak má človek právo nejako konať, potom existuje základná povinnosť mu v tom nebrániť. Ak si človek uplatňuje svoje právo na vzdor, okolie má povinnosť rešpektovať to a nezasahovať doň(ho). To sa môže zdať samozrejmým, ale počas londýnskych protestov XR sa táto povinnosť šokujúco nerešpektovala. V októbri 2019 demonštranti zablokovali londýnsku železničnú dopravu tým, že vyliezli na strechy vozňov. V Canning Town vo východnom Londýne cestujúci jedného z demonštrantov napadli a stiahli zo strechy. Ide o príklad narušenia zákazu zasahovať do výkonu práva iného človeka. Cestujúci boli pochopiteľne nahnevaní, ale ani to neospravedlňuje ich konanie. Protest môže byť iritujúci, nemôžeme však voči nemu zakročiť.
Nezasahovať do konania jednotlivcov však nestačí. Vzdor proti nespravodlivosti zvyčajne býva organizovaný. Okrem nezasahovania tak nemožno ani podnikať obštrukcie voči organizáciám. Tento zákaz sa často prehliada, ale je množstvo spôsobov, ako ľudia môžu nezámerne blokovať organizovaný vzdor. V r. 1849 Henry „Box“ Brown ušiel od svojho otrokára tak, že sa v poštovej zásielke nechal poslať z Virginie do Pennsylvánie. Tento útek sa stal mediálnou senzáciou, ale pre abolicionistu Fredericka Douglassa katastrofou: pochopil totiž, že takýto spôsob úniku sa pre ďalších otrokov stal nemožným. Ak by boli novinári obozretnejší, viacerým otrokom sa mohlo podariť dostať sa poštou na sever. V období Twitteru, Snapchatu, Facebooku a TikToku je veľmi jednoduché nezámerne blokovať organizácie bojujúce proti nespravodlivosti. Video či fotografia uverejnené na sociálnych sieťach môžu vystaviť demonštrantov policajnému stíhaniu či zablokovaniu únikových ciest ozbrojenými silami. Mali by sme sa správať ostražito, aby sme nespôsobili obštrukcie demonštrantom proti nespravodlivosti. Rešpektovanie zákazu blokovania práva na vzdor si od nás vyžaduje uvedomelú komunikáciu.
Poslednou negatívnou povinnosťou je zákaz kolaborácie s organizáciami, ktoré potláčajú vzdor. Ak by sme nemali nezámerne blokovať vzdor, už vôbec by sme nemali aktívne pomáhať tým, ktorí vzdor potláčajú. Organizácie, ktoré tak činia, sú často závislé na pomoci tretej strany. Ako zistil Juan Espíndola vo svojom výskume zameranom na Nemeckú demokratickú republiku (1949 – 1990), robustná sieť „neoficiálnych spolupracovníkov“ Stasi informujúcich o disidentoch bola vnímaná ako „pľúca štátu“. Bez kolaborantov sa nespravodlivé režimy udusia. Môžeme byť presvedčení, že ku kolaborácii nás dnes nik nenúti, ale spomeňme si na rozhodnutie korporácie Apple z r. 2019, ktorým sa zablokovala aplikácia pomáhajúca demonštrantom v Hong Kongu vzájomne sa informovať o pohybe polície a použití slzného plynu. Pokojne sa môže stať, že so vzrastajúcim vzdorom voči klimatickej zmene sa „liberálne demokratické“ štáty uchýlia k podobným praktikám. Pravidlo je prosté: nedonášať.
Predstavili sme si tri negatívne povinnosti – zákazy. Je ešte niečo, čo nerobiť? Jednou možnosťou je nasledovať príklad filozofa Henryho Davida Thoreaua, ktorý v r. 1846 prestal platiť dane v reakcii na vyhlásenie vojny Spojených štátov proti Mexiku a pretrvávajúcemu otroctvu. Thoreau odmietol podporovať štát, ktorý mal také vážne problémy s nespravodlivosťou. Mali by sme konať rovnako vo vzťahu ku klimatickej núdzi? V danej chvíli odpovedám skôr nie. Demokratické štáty stále ponúkajú dostatočnú ochranu ľudských práv, aby mali nárok na našu podporu, ale s postupom klimatickej krízy sa situácia môže zmeniť.
Keď už vieme, ako „nič nerobiť“, s ničnerobením musíme začať. O príležitosť zaiste nebude núdza, keďže sme vstúpili do nového desaťročia antropocénu, v ktorom možno očakávať ďalšie prahnutie Zeme kvôli suchu sprevádzané stúpajúcimi teplotami typickými pre klimatickú zmenu. Nedávno boli oči sveta upreté na Austráliu, pretože ide o prvú rozvinutú postindustriálnu krajinu, ktorá je vážne postihnutá klimatickou krízou. Vedenie štátu napriek tomu túto skutočnosť odmieta uznať. Mohli by sme sa nazdávať, že vlády naprieč svetom zakročia voči tejto existenčnej hrozbe, ale vykrúcanie sa, ostré lakte a naivný optimizmus, ktoré charakterizovali reakciu na pandémiu Covid-19 vo viacerých rozvinutých štátoch sveta, neponúkajú veľa nádeje. Ak nebudeme reagovať, deštruktívne účinky klimatickej zmeny sa budú ešte zhoršovať. Tisíce Austrálčanov, ktorí v januári tohto roka vyšli na protest do ulíc, nás môžu inšpirovať k vzdoru v období krízy. A ak sa aj k demonštrantom nepridáme, stále máme povinnosť podporiť ich svojim vedomým ničnerobením. Nezáleží len na tom, čo robíme, ale aj na tom, čoho sa zdržíme.
Fotografia: blokáda dopravy Extinction Rebellion v centre Londýna. Zdroj: Alexander Savin/Wikimedia Commons.
Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.
Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!
Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://polemag.sk/2-z-dane-pre-pole/
Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.
Ďakujeme za Vašu priazeň.
.jpg){kind=link}