Jeremy Corbyn pre Jacobin píše, že potrebujeme triednu politiku, aby sme transformovali naše ekonomiky a zachránili ľudstvo pred klimatickou apokalypsou. Iná cesta neexistuje. Preklad PT.
Vyhlásenie generálneho tajomníka OSN, že správa klimatológov je „červenou kontrolkou pre ľudstvo“, je kritickým varovaním.
Dôkazy v tohtotýždňovej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) hovoria samy za seba: najhorúcejších päť rokov v nedávnej histórii, trojnásobné zvýšenie hladín morí a celosvetový úbytok ľadovcov a morského ľadu.
Nie je to však ani nič výrazne nové. Vedci naliehajú, pretože už desaťročia prinášajú rovnaké varovania – zatiaľ čo vážne opatrenia v našom otepľujúcom sa svete sa neuskutočnili.
Ropný gigant Exxon skutočne predpovedal klimatickú zmenu v 70. rokoch minulého storočia – predtým, než strávil desaťročia verejným popieraním jej existencie.
Politický a ekonomický systém, v ktorom žijeme, nevytvára zmenu klímy náhodou, ale zámerne a odmeňuje veľkých znečisťovateľov a ťažiarov zdrojov superziskami.
Toto je naše historické dedičstvo. V Británii sa bohatstvo počas imperiálnej éry získavalo z ropy z miest ako je Perzský záliv, kde Británia v 50. rokoch sponzorovala protidemokratický prevrat, aby zachovala zisky Anglo-iránskej ropnej spoločnosti (AIOC). Z AIOC sa neskôr stal BP, ktorý pokračuje v pumpovaní stoviek miliónov ton uhlíka do atmosféry na miestach od Mexického zálivu po Kaspické more. A veľkú časť svetových fosílnych peňazí spravujú finančné inštitúcie City of London, ktoré sa špecializujú na správu ziskov z ropy.
Prichádzajú ďalšie katastrofy
Vlády po celom svete naďalej konajú v mene týchto fosílnych sietí, aj keď tvrdia, že prijímajú opatrenia v oblasti klímy. Boris Johnson dokonca skopíroval jazyk Zelenej priemyselnej revolúcie, s ktorým sme prišli v Labouristickej strane. Skopíroval však iba slová, nie činy. Britský výbor pre zmenu klímy v júni ukázal, že v súčasnom kurze vláda nedosiahne ani svoje žalostne nedostatočné ciele.
Na 1. máj 2019 som ako líder opozície úspešne predniesol parlamentné vyhlásenie za Britániu o vyhlásení klimatickej núdze – čím sa náš parlament stal prvým parlamentom na svete, ktorý tak urobil. Bol som a zostanem presvedčený, že Strana práce a naše hnutie by mali brať klimatickú a environmentálnu krízu veľmi vážne.
Ak zostane tento systém nespochybnený, môžeme očakávať rýchly nárast povodní, sucha a lesných požiarov, ktoré za posledný rok postihli Austráliu, Sibír, Britskú Kolumbiu, východnú Afriku, Kaliforniu a veľkú časť Európy. Intenzívne búrky sa v tomto storočí zvýšili až o dve pätiny. Tie najväčšie z nich sú o tri štvrtiny silnejšie než v päťdesiatych rokoch minulého storočia a hurikány, ku ktorým dochádza raz za epochu, sú dnes už samozrejmosťou.
Musíme sa však obávať nielen fyzických dôsledkov týchto udalostí; sú to aj tie politické. Politika škrtov v sociálnej oblasti, deregulácia a zanedbávanie hasičských zborov v Grécku zvýšili dopady desivých požiarov na ostrove Evia. V Texase začiatkom tohto roka dovolil štát energetickým firmám zvýšiť ceny za potrebné energie a ľuďom tak zanechal nesplatiteľné dlhy.
A od USA po Európsku úniu investujú vlády do sledovacej technológie a vojenského vybavenia, aby útočil na utečencov, ktorých pomáhajú vytvárať environmentálne krízy. Miliardy vynaložené na nových dozorcov a bezpilotné lietadlá v Stredozemnom mori sú peniaze, ktoré sa nevynakladajú na ekologickú transformáciu, ale na zisk pohraničného, sledovacieho a vojenského priemyslu, ktorý je hlboko spätý s fosílnou ekonomikou. Britský parlament dokonca v súčasnosti rokuje o drakonickom zákone o národnosti a hraniciach, ktorého cieľom je spraviť zachraňovanie životov utečencov na mori protizákonným – čím sa Británia dostáva do rozporu s univerzálnym zákonom mora.
Keďže vojenské rozpočty po celom svete narastajú, mocné krajiny sa pri riešení klimatickej núdze pripravujú na konflikt, nie na spoluprácu. Takéto falošné riešenia zvýšia všetko naše utrpenie; ale ako vždy, bude uprednostňovať pár bohatých a zároveň trestať mnohých – či už ľudí zaplavených vo svojich domovoch v Anglicku alebo ľudí utekajúcich pred suchom v severnej Afrike.
Môžeme to zastaviť
Ale nemusí to tak byť a naša reakcia musí byť skôr nádejou ako strachom. Klimatickí vedci nám môžu povedať a aj hovoria so súdnou presnosnosťou, čo spraví nárast teploty o 1,5 alebo 3 alebo 5 stupňov s hladinou mora, nedostatkom vody alebo biodiverzitou. Dôvod, prečo nevedia predpovedať, aký bude nárast, je ten, že nie je možné predpovedať voľby, ktoré urobíme ďalej. Tie, ako nám pripomína správa IPCC, sú stále na nás.
A ak sa zameriame na mocných a odstránime systémové stimuly napomáhajúce spaľovaniu planéty za rýchly zisk, môžeme veci robiť inak. To znamená zmobilizovať pracujúcich celého sveta v prospech globálneho Zeleného nového údelu (Green New Deal), ktorý odstráni uhlík z atmosféry a vráti peniaze do vreciek pracujúcich, pričom bude bojovať proti nespravodlivosti a nerovnosti na globálnom juhu. Niet mesta, ktoré by nemalo prospech zo zelenej hromadnej dopravy, z obnovy lesov, z lokálnej obnoviteľnej energie alebo z pracovných miest v ekologickom priemysle budúcnosti.
Od zmeny klímy, cez chudobu a nerovnosť až po naše nebezpečné kolektívne zlyhanie pri očkovaní chudobnejších krajín proti COVID-19, zažívame dopady systému, ktorý kladie miliardárov na prvé a nás ostatných na posledné miesto. Klimatická a environmentálna kríza je triednym problémom. Sú to najchudobnejší ľudia v komunitách pracujúcich, v znečistených mestách a v nízko položených ostrovných komunitách, ktorí v tejto kríze trpia ako prví a najviac.
Ale stále máme silu to zmeniť. V roku 2019 sa prakticky cez noc podarilo školákom štrajkujúcim za klimatické opatrenia pritiahnuť predstavivosť a pozornosť ľudí na celom svete. Ak to dokážu oni, dokážeme to aj my. Našou odpoveďou na klimatickú „červenú kontrolku“ musí byť práca v našich komunitách, v politike, na školách a na univerzitách, na našich pracoviskách a s našimi odbormi, aby sme žiadali a získali planétu, na ktorej sa dá žiť – a systém, ktorý kladie ľudský život a dobro na prvé miesto.
Zdroj foto: Wikimedia.
