Na svetlo sveta unikla ďalšia kopa dokumentov, ktorá dokazuje, že kto na to má, neplatí dane, ale prelieva peniaze cez daňové raje.
Komentár Kde Matovič nájde peniaze do špajzy? vyšiel v denníku Pravda
Uniknuté dokumenty, tzv. Pandora Papers, tentoraz menujú 330 politikov, ktorí si tým či oným spôsobom odliali peniaze do niektorého zo 14 daňových rajov. Ide napríklad o rôznych bohatých donorov strany britského premiéra Borisa Johnsona. Bez dane z nehnuteľnosti nakupoval aj jeho predchodca Tony Blair s manželkou.
Mimoriadne nevkusné sú nákupy rôznych vládcov chudobnejších krajín. Taký kráľ Jordánska oplieskal 80 miliónov na nehnuteľnosti v Británii a USA, všetko cez tajné schránkové spoločnosti. Katarský sultán nezdanil 20 miliónov z nákupu nehnuteľnosti v Londýne, zatiaľ čo za posledných desať rokov zomrelo viac než 6 000 zahraničných robotníkov pri stavbách infraštruktúry na majstrovstvá sveta vo futbale. Pretože na dodržiavanie pracovných podmienok zjavne nie sú peniaze.
Pol miliardy eur (!) prelial do britských nehnuteľností azerbajdžanský prezident Ilham Alijev, ktorý doma zatvára a mučí politickú opozíciu a protikorupčných aktivistov. Groteskný je aj kenský prezident Uhuru Kenyatta, ktorý pred pár rokmi v kampani tvrdil, že „každý činiteľ musí priznať svoje príjmy, aby sa ľudia mohli pýtať, čo je legitímne?“ A on si zatiaľ tajne odviedol 25 miliónov. V zozname figurujú aj najbližší spolupracovníci a kamaráti Vladimira Putina a tiež český premiér Andrej Babiš, ktorý si vo Francúzsku kúpil dvadsaťmiliónový zámoček a ďalšie vily, len ich „zabudol“ priznať.
To sú len tie najväčšie ryby, inak peniaze odlievajú, samozrejme, aj podnikatelia, celebrity či športovci. Všetci sa budú brániť, že nerobia nič nelegálne. Lenže v minulosti bolo legálne aj otroctvo, niekde je legálne väzenie za homosexualitu. Ako je vôbec možné, že neodvedenie vnútroštátnej dane je trestný čin niekedy s vyššími sadzbami ako za zabitie, ale nezdanenie majetku preliatím do inej krajiny je v poriadku, ba priam hrdinstvo? Veď to vyzerá, že dane platia len zamestnanci a pracujúci. Medzinárodný menový fond odhaduje, že ročne sa takto stratí až 500 miliárd z peňazí štátnych rozpočtov.
A potom bude s kamennou tvárou nejaký politik oznamovať, že nemáme dosť peňazí v zdravotníctve, treba znižovať počty nemocníc, nemáme na platy sestier, doktorov a doktoriek, na dôchodky, treba zrušiť študentské cestovné, obedy deťom alebo že „si žijeme nad pomery“ s vysokými dôchodkami. Ak chce teda naša vláda v rozpočte viac peňazí, minister financií Igor Matovič (a rovnako aj minister práce Milan Krajniak) by sa mal na stretnutiach v EÚ so svojimi partnermi zasadzovať za tvrdšie zákony voči daňových rajom, vrátane tých, ktoré fungujú priamo v EÚ. Takisto slovenskí europoslanci a europoslankyne sa môžu blysnúť a stať sa najsilnejšími hlasmi za spravodlivosť v otázke zdaňovania a za zrušenie daňových rajov.
Ak slovenskí politici ani nepoukážu na to, že tí, čo na to majú, často neplatia férovú časť do štátneho rozpočtu, reči o uťahovaní opaskov zostanú iba obyčajnou zbabelosťou.
Prevzaté so súhlasom autorky.
Zdroj foto: Pixabay.
