Mapa štátov podieľajúcich sa na sankciách proti Rusku naznačuje vzostup nového hnutia nezapájajúcich sa krajín. Prinášame výňatok z článku, ktorý vyšiel na stránkach The Guardian.
Vo veku unipolarity – počas dlhých 30-ročných prázdnin, ktoré nasledovali po páde Sovietskeho zväzu – stáli národy sveta pred pomerne jednoduchou voľbou: stáť na strane Spojených štátov, alebo ostať osamotené. Niektoré národy sa snažili spojiť v kolektívnych aktoch odporu voči tejto hegemonickej sile. Dôsledky však boli takmer nevyhnutné: invázie, prevraty a rozsiahle sankcie s cieľom izolovať ich ekonomiky od celého sveta.
Ako však nové mocnosti vytvárajú nové delenia, možnosti dostupné pre susedné štáty USA nie sú viac obmedzené len na dodržiavanie línie a odpor. Objavuje sa tretia možnosť: neutralita. „Neutralita neznamená ľahostajnosť,“ hovorí Pierre Sané, prezident Imagine Africa Institute a bývalý generálny tajomník Amnesty International. „Neutralita znamená neustále vyzývanie na rešpektovanie medzinárodného práva; neutralita znamená, že naše srdcia stále smerujú k obetiam vojenských invázií a svojvoľných sankcií, ktoré neboli nikdy uvalené na krajiny NATO.“
V prvej studenej vojne mala neutralita názov: nezapojenosť. Keď na seba nad Kóreou narazili Spojené štáty s Čínou a Sovietskym zväzom, Jawaharlal Nehru a Josip Broz Tito sa odmietli postaviť na jednu zo strán. „Ľudia Juhoslávie nemôžu akceptovať postulát, že ľudstvo má dnes len jednu voľbu – voľbu medzi nadvládou jedného alebo druhého bloku,“ povedal juhoslovanský minister zahraničných vecí Edvard Kardelj v OSN v roku 1950. „Veríme, že existuje existuje iná cesta.“ O päť rokov neskôr sa zrodilo Hnutie nezapájajúcich sa krajín, ktoré zjednotilo viac ako 100 národov po celom svete na princípoch nezasahovania a mierového spolunažívania.
Celý článok nájdete na stránkach The Guardian.
Foto: Zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. Zdroj: Wikimedia.
