Keď ruský prezident Vladimir Putin v stredu reagoval na provokácie NATO pozdĺž jeho západnej hranice varovaním, že jeho krajina si vyhradzuje právo brániť sa, zástancovia mieru zdôraznili potrebu rozvahy a zdržanlivosti USA, aby sa predišlo „novej studenej vojne“.
Šlo o prvé verejné Putinove vyjadrenie od utorňajšieho stretnutia s prezidentom USA Joeom Bidenom počas dvojhodinového virtuálneho summitu. Americkí lídri sú znepokojení koncentráciou ruských jednotiek v dosahu východnej Ukrajiny, kde od roku 2014 bojujú promoskovskí separatisti s vládnymi silami.
Putin požaduje záruku, že NATO sa nebude rozširovať ďalej na východ, ako to urobilo deväťkrát od roku 1999. Rozšírenie NATO označil za „veľmi citlivú“ otázku pre svoju krajinu a „jednu z kľúčových otázok pri zachovaní bezpečnosti Ruska“, pričom uviedol, že politika „otvorených dverí“ Bidenovej administratívy o potenciálnom začlenení Ukrajiny a Gruzínska – obe susedia s Ruskom a boli bývalými sovietskymi republikami – je dôvodom na poplach.
„Nemôžeme konať inak ako sa obávať perspektívy možného prijatia Ukrajiny do NATO,“ povedal Putin, „pretože by po ňom nepochybne nasledovalo rozmiestnenie patričných vojenských kontingentov, základní a zbraní, ktoré nás ohrozujú.“
Ruské jednotky vtrhli do Gruzínska – domova promoskovských separatistických enkláv – v roku 2008 a na ukrajinský Krymský polostrov, ktorý Rusko v roku 2014 s podporou väčšiny miestneho obyvateľstva následne anektovalo. Krym bol predtým v rokoch 1783 až 1954 súčasťou Ruska.
V relácii Democracy Now! Katrina vanden Heuvelová, riaditeľka redakcie a vydavateľka The Nation, v stredu povedala, že „táto eskalácia nie je nová“.
„V tejto krajine počúvame len jednostranný príbeh, čo je problém, pretože sme nevenovali pozornosť rastúcemu počtu jednotiek NATO na… ruskej hranici,“ vysvetlila. „Eskalácia nie je ani v národnom záujme Spojených štátov, ani v záujme bezpečnosti v čase, keď je v politike jedinou cestou vpred politické a diplomatické riešenie.“
„Na histórii záleží,“ povedala vanden Heuvelová. „V roku 1990 Gorbačov predsedal znovuzjednoteniu Nemecka a [vtedajší minister zahraničných vecí USA] James Baker sľúbil…, že sa NATO nerozšíri ani o centimeter na východ. Tento prísľub, ktorý je zdokumentovaný v Národnom bezpečnostnom archíve, v knihe [bývalej ministerky zahraničia] Condi Riceovej a iných materiáloch, bol porušený. Myslím si, že to je príčinou, prvotným hriechom toho, čoho sme dnes svedkami.“
NATO, ktoré vzniklo v roku 1949 ako pakt vzájomnej obrany proti Sovietskemu zväzu, bolo v období po studenej vojne dlho odsudzované ako provokatívny anachronizmus, pričom mnohí jeho kritici tvrdili, že transatlantická aliancia by mala byť rozpustená.
Namiesto toho sa NATO neustále rozširuje smerom na východ a v súčasnosti má za členov 10 bývalých sovietskych štátov alebo štátov Varšavskej zmluvy. Východná hranica NATO je teraz necelých 100 míľ od Petrohradu, druhého najväčšieho mesta Ruska.
Profesor z Worcester State University Joseph Preston Baratta v utorok v článku pre Responsible Statecraft vyzval amerických lídrov, aby „priznali naše vlastné provokácie a agresie“ a „vyvinuli úsilie porozumieť Rusku“.
„Rusko môžeme vo východnej Európe vnímať ako partnera než protivníka,“ povedal. „Môžeme požiadať európskych lídrov o „veľkorysý čin“, ako je opätovné prijatie Ruska späť do skupiny G8, namiesto toho, aby sme pokračovali v ubližovaní jeho ľudu sankciami.“
Keď moderátorka relácie Democracy Now! Amy Goodmanová spomenula, že Snemovňa reprezentantov v utorok schválila vojenský rozpočet USA vo výške 778 miliárd dolárov – čo je viac ako ďalších 10 krajín dohromady – vanden Heuvelová označila posledný vývoj za „veľkú tragédiu“.
(krátené)
Zdroj foto: Wikimedia.
