Dnes vám prinášame v poradí druhý diel so série Žili sme v socializme: Helena. V prvej časti dnešného dielu pani Helena bude hovoriť o svojich najvýznamnejších životných medzníkov počas života v socializme, ale aj po prevrate v roku 1989. A v druhej časti nám opíše aké pomery panovali v jej obci pred nástupom socializmu v roku 1948.
Životné medzníky
Za svoje životné i politické medzníky považujem rok 1945 – koniec II. svetovej vojny a rok 1948 – politický prevrat, znárodnenie súkromného vlastníctva, nastolenie vlády ľudu, nástup socializmu a začiatok prvého školského roku základnej školy. Pokračovali školské roky, žiacke aktivity až po ukončenie základného vzdelania na Osemročnej strednej škole (OSŠ) vo V. Od roku 1956 som absolvovala jednoročné štúdium na Poľnohospodárskej učňovskej škole vo V., v rokoch 1957–1959 štúdium na dvojročnej strednej Poľnohospodárskej účtovníckej škole v S. Súčasťou boli stredoškolské aktivity v speváckom súbore, v športovej činnosti a v záujmových krúžkoch školy. Po záverečných skúškach v roku 1959 som prvýkrát nastúpila do zamestnania ako mzdová účtovníčka JRD. V rámci obce som bola činná v dedinskej mládežníckej organizácii ČSM (Československý zväz mládeže), kde som sa angažovala v rôznych kultúrnych, spoločenských a športových podujatiach.
V roku 1963 som sa vydala a v roku 1964 sa nám narodilo prvé dieťa, dcéra. V roku 1967 som si na SPTŠ (Stredná poľnohospodárska technická škola) v T. doplnila maturitu trojročným technickým štúdiom. V roku 1972 prišlo druhé dieťa, opäť dcéra. Od roku 1973 som bola tri volebné obdobia poslankyňou MNV (Miestneho národného výboru) a členkou Rady MNV. Od roku 1975 som bola členkou KSS a zároveň poverená funkciou vedúcej Kádrového a personálneho oddelenia JRD (Jednotného roľníckeho družstva). V spoločenskej organizácii v rámci JRD som zastávala funkciu predsedníčky ZO SZŽ (Základnej organizácii Slovenského zväzu žien) a tajomníčkou Sociálnej komisie JRD.
V období nástupu nového predsedu JRD Ing. Š. nastal zvrat v mojom živote. Predseda videl vo mne ambicióznu ženu s predpokladmi ďalšieho odborného rastu. Trval na mojom ďalšom odbornom vzdelaní, ku ktorému mi v JRD vytvoril priaznivé podmienky. Zároveň presadil môj pracovný postup do funkcie vedúcej kádrového a personálneho útvaru so zvýšením platu, ale s tým bol spojený aj vstup do komunistickej strany. Tak som sa stala členkou KSS a mala som otvorený priestor pre ďalšie štúdium, verejný i politický rast. Moju angažovanosť a pracovitosť si všimli aj na nadriadenom orgáne Okresného výboru Zväzu družstevných roľníkov v T., a navrhli ma do členstva ÚV ZDR ČSSR v P.
V rokoch 1976 – 1989 som bola zvolená do ÚV ZDR ČSSR (Ústredný výbor Zväzu družstevných roľníkov Československej socialistickej republiky) v P. ako členka Sociálno-ekonomickej komisie. V rokoch 1978–1983 som absolvovala štúdium na VŠE FERVO (Vysokej škole ekonomickej Fakulta ekonomiky riadenia výrobných odvetví) v Bratislave, kde som získala titul inžinier. V rokoch 1985–1988 som absolvovala trojročné štúdium na VUML (Večernej univerzite marxizmu-leninizmu), v rokoch 1987 – 1989 trojročnú stáž na OV KSS (Okresnom výbore Komunistickej strany) v T. V roku 1990 som sa po stáži na OV KSS v T. vrátila do JRD V. (Jednotného roľníckeho družstva), kde som bola poverená pracovnou funkciou transformácie poľnohospodárskych pozemkov a majetku oprávnených osôb, ako aj personálnou prácou družstva.
V roku 1997 som odišla do starobného dôchodku a v rokoch 2008 – 2011 som absolvovala štúdium práva na Univerzite tretieho veku v T. V starobnom dôchodku som stále aktívna ako členka ZO JDS (Základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska), kde sa ako seniorská funkcionárka angažujem v okresnej spoločenskej a kultúrnej činnosti dôchodcov. Som členkou Predsedníctva Okresnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska, kde sa zaoberám fotodokumentáciou a písaním do časopisu Tretí vek. K desiatemu výročiu založenia seniorskej organizácie v obci V. som napísala brožúru o jej činnosti pod názvom 10. výročie založenia ZO JDS 2002 – 2012, ktorá bola vydaná v roku 2013. K dvadsiatemu výročiu založenia Okresnej organizácie JDS v T. som spracovala bulletin o jej dvadsaťročnej činnosti, ktorý bol vydaný v roku 2014.
Vzhľad rodnej obce pred nástupom socializmu
I keď sa moja rodná obec V. svojou rozlohou rozprestierala na bohatej úrodnej trnavskej sprašovej tabuli južne od T., väčšia časť poľnohospodárskych pozemkov v katastri jej nepatrila. Najväčšiu výmeru zaberala pôda panská, potom veľkostatkárska a napokon pôda veľkých roľníkov. Menšiu výmeru pozemkov vlastnili a obhospodarovali strední roľníci a maloroľníci. Panská pôda grófov zaberala väčšiu výmeru pôdy, než bola výmera všetkých pozemkov ostatných roľníkov v dedine. Na panskom pracovali miestni poľnohospodárski robotníci, bezzemkovia i drobní roľníci. Za prácu boli odmeňovaní sčasti naturálnou, sčasti peňažnou odmenou.
Väčšia časť robotníkov a bezzemkov, zamestnancov panského majetku žila, bývala a pracovala na majeri Jozefovho dvora ako hoferi a bíreši. Majer dostal pomenovanie po grófskom synovi Jozefovi Zichy, ktorý zomrel krátko po I. svetovej vojne. Grófske panstvo na Jóži dvore, ako ho nazývali, v ňom sústreďovalo živočíšnu výrobu, rastlinnú výrobu, zásoby krmovín, sýpky s obilninami, kôlne s hospodárskymi strojmi a nástrojmi, stohy slamy a ďateliny. Po roku 1945, po skončení II. svetovej vojny, bol celý grófsky majetok skonfiškovaný a prešiel do vlastníctva štátu ako Štátny majetok V.
Na majeri bývali rodiny bírešov, ale aj rodina adjunkta, správcu panského majera, ktorý mal k dispozícii rozsiahly, patrične vybavený byt s pred domovou oddychovou záhradou s okrasnými drevinami a altánkom. Byt adjunkta, správcu Jozefovho majera, sa nachádzal uprostred priečelnej strany majera od hlavnej hradskej smerom do T. Správcom a hospodárom celého panského majetku bol Július L., ktorý býval v rozsiahlom 10 izbovom dome v strede obce oproti kaštieľu. Spolu s gazdami grófskeho majetku riadil a organizoval jeho chod a hospodárenie.
Živočíšnu výrobu grófi vlastnili aj na Klára majeri, ktorý bol pre veľkú vzdialenosť od kaštieľa a Jozefovho dvora nepohodlný. Majer v podstate predstavoval jednu dlhú maštaľ pre hovädzí dobytok s príslušnými menšími hospodárskymi budovami. Jeho súčasťou bol bírešský byt, ktorý obývala rodina poľnohospodárskych robotníkov v ňom pracujúcich. Majer niesol pomenovanie po grófskej dcére Kláre Zichy Keglevich, ktorá bola poslednou majiteľkou grófskeho panstva.
Panský majetok Klára majer bol už pred druhou svetovou vojnou pre jeho vzdialenosť zanedbávaný a schátralý. Po znárodnení v roku 1948 bol majer aj so 17 hektármi pridelený dvom deputátnikom, ktorí v jeho rozsiahlej a chátrajúcej maštali chovali hovädzí dobytok. Po založení JRD V. Klára majer prevzalo do užívania družstvo. Po nepatrnej oprave v ňom chovalo výkrmné býky. Chov býkov na majeri JRD ukončilo v 60. rokoch, kedy ho premiestnilo do novovybudovaných maštalí na dvore družstva.
Klára majer bol následne asanovaný. Keďže bol postavený z pálenej tehly vyrobenej v panskej tehelni, občania, ktorí sa zúčastňovali jeho búrania, mohli si materiál zbúraniska odviesť na výstavbu svojich rodinných domov. Lokalita zbúraniska bola vyčistená a následne bola premenená na poľnohospodársku pôdu v užívaní JRD.
Publikované so súhlasom Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a autorky, Zuzany Profantovej
Foto: ilustračné http://abov.vucke.sk/
