Len pred pár dňami sme absolvovali oslavy sviatku, ktorý sa viaže na udalosti zo 17. novembra 1989. Pri tejto príležitosti sa veľmi často spomínalo slovo sloboda. Jedným z výdobytkov odstránenia diktatúry bol (mal byť) fakt, že už nikto nebude obmedzovať základné práva a slobody občanov. A ak sa o to niekto pokúsi, neminie ho verejné odsúdenie a trest. Je tomu tak aj v dnešnej realite?
15. novembra 2016 ohlásil Odborový zväz KOVO protestný pochod v Spišskej novej vsi, ktorý sa má konať 1. 12. 2016 na podporu kolektívneho vyjednávania a zároveň vyjadriť nespokojnosť s nízkou úrovňou miezd na Slovensku. Ako členovia občianskeho združenia Pracujúca chudoba sme sa rozhodli túto akciu podporiť a zároveň sme začali oslovovať spoločenské organizácie i jednotlivcov, aby zvážili účasť na tejto akcii.
Už v prvých dňoch sme natrafili na ľudí priamo zo Spišskej Novej Vsi, ale aj z okolia, ktorí nám povedali zhruba nasledovné:
„Radi by sme prišli podporiť túto akciu, ale náš zamestnávateľ nám oznámil, že ak sa zúčastnime, dostaneme výpoveď.“
Žiaľ, v tomto prípade nemôžeme zamestnávateľov, ktorí sa takto svinsky chovajú verejné pranierovať, nakoľko musíme brať ohľad na strach zamestnancov, že stratia prácu, ktorý je väčší ako túžba po spravodlivosti. A presne z dôvodu ich strachu svedčiť, nemáme na toto protizákonné konanie svedkov, pričom v prípade zverejnenia názvov firiem by sme riskovali okrem iného aj žalobu.
Čo majú ale títo zamestnávatelia spoločné, okrem toho, že sa zjavne koordinovane rozhodli potierať základné práva a slobody formou zneužívania ekonomickej závislosti svojich zamestnancov? Nefunguje u nich odborová organizácia. Volený funkcionár odborovej organizácie, by o takomto konaní mohol bez obáv hovoriť, pretože by ho pred prepustením chránil zákon. Odborové organizácie u týchto zamestnávateľov nefungujú z rôznych dôvodov, ale existujú dva základné. Buď si zamestnanci neuvedomujú výhody odborového združovania, alebo zamestnávateľ bráni vzniku odborov prepúšťaním všetkých, ktorí o tom skúsia čo i len pouvažovať.
Právo zhromažďovať sa, právo združovať sa, právo na vyjadrenie názoru a právo na protest a štrajk patria medzi základné ľudské práva a slobody, nielen podľa našich zákonov, ale i podľa medzinárodných dohovorov a zmlúv, takže hore uvedené konanie zamestnávateľov je hrubým porušením nielen týchto práv, ale i morálnych a etických pravidiel platných v slušnej spoločnosti – v takej žiaľ ešte stále nežijeme.
Čo s tým? Takto narýchlo s tým veľa neurobíme. Čo však môžeme urobiť je zúčastniť sa pochodu v Spišskej Novej Vsi a svojou prítomnosťou dať najavo svoju nespokojnosť, vyjadriť sa k téme mizerných miezd, vyjadriť sa k zamestnaneckému prostrediu a vyjadriť sa aj k tomu, že po viac ako 25 rokoch od 17. novembra 1989 ešte stále nie sme zbavení reálneho okliešťovania našich slobôd!
Podporte článok na vybrali.sme.sk
Zdroj obrázkov: OZ KOVO a Pracujúca chudoba