Prinášame vám ďalší diel zo série Žili sme v socializme: Helena.
Vývoj družstevníctva prvého typu v obci – predvoj III. typu JRD
V obci boli už od začiatku 20. storočia iniciatívni a pokrokovo zmýšľajúci strední roľníci, ktorí verili spoločnému mechanizovanému družstevnému hospodáreniu. K takýmto prvým družstvám patrili úverové a potravinové družstvo, ktoré znamenali nielen pomoc pre malých a stredných roľníkov, ale i dobrú školu. Funkciu posledného predsedu úverového družstva zastával deputátnik a skúsený stredný roľník Jozef K. a funkciu posledného predsedu družstva stredný roľník Michal Š.
Obe družstvá v obci vznikli z podnetu učiteľa a rodáka z V. Františka K., ešte v posledných rokoch 19. storočia. Úverové družstvo bolo založené v roku 1895 a zaniklo až v roku 1952, po založení celoobecného Jednotného roľníckeho družstva (JRD) III. typu.
Potravné družstvo vzniklo v roku 1906 za účelom pomoci preklenutia potravinového nedostatku a finančnej straty malých a stredných roľníkov. Zaniklo v roku 1951, kedy sa fúziou jeho následníkom stala Jednota ľudového spotrebného družstva (JĽSD).
V roku 1947/48 bola v obci založená miestna skupina Jednotného zväzu slovenských roľníkov, ktoré, i keď nebolo v hospodárení úspešné, naznačilo perspektívu a tendenciu možného družstevníctva. V tom istom roku vzniklo aj Strojové družstvo, ktorého trvácnosť bola krátka, a to vplyvom nedostatku strojového parku a veľmi suchého roku.
V roku 1949 začalo svoju existenciu jednotné roľnícke družstvo I. typu. Jej predsedom bol Alexander M. Išlo iba o skupinku roľníkov, ktorí začali hospodáriť na zoštátnených farských pozemkoch. Založené družstvo nebolo dostatočne vybavené strojovým parkom, jeho členovia nemali postačujúce vedomosti a skúsenosti s prácou v ňom. Nemali ani kanceláriu, ani hospodárske budovy a navyše hospodárenie sa im nedarilo. Napriek tomu sa snažili družstvo I. typu udržať. Neodradili ich neprajníci pokroku a propaganda demokratickej strany v obci, ktorá ich sústavne znemožňovala. V ťažkom položení vydržali a snažili sa aktívne pôsobiť na malých i stredných roľníkov a motivovať ich k spoločnému hospodáreniu vo väčšom celku.
Trpké začiatky agitovania do JRD III. typu
O zakladaní jednotného roľníckeho družstva vyššieho typu a vstupu do neho sa miestni roľníci dozvedali z hlásenia obecného bubeníka. Roľníci nemali žiadnu predstavu o družstve, do ktorého sa mali združiť, odovzdať svoj poľnohospodársky majetok, prijať v ňom členstvo a v ňom aj pracovať. Aj keď v roku 1948 panovala medzi roľníkmi veľká nedôvera k vstupu do družstva, predsa sa s niekoľkými dobrovoľníkmi podaril založiť jeho prvý typ.
Vedenie družstva tvorilo iba niekoľko funkcionárov na čele s predsedom a účtovníkom. Spočiatku nemali ani kde úradovať. Kanceláriu si zriadili až v skonfiškovanom dome veľkého roľníka. Úradovali, kde sa len dalo. Papierovú agendu prenášali v starom kufri, ktorý ráno vyložili, večer zase zbalili a prvý družstevný účtovník Ján V. si ho odniesol domov.
Z okresných a straníckych orgánov čoraz viac narastal tlak na založenie družstva III. typu. O agitáciu na vstup do JRD sa najskôr pokúsili miestni aktivisti a agitátori MNV (Mestský národný výbor), ale ani po viacerých pokusoch neuspeli. Čím bolo nútenie a presviedčanie roľníkov intenzívnejšie, tým väčší odpor roľníci kládli. Keď sa dozvedeli, že v niektorý deň chodia agitátori po domoch, schovávali sa pod posteľou, na povale, v stodole alebo sa zamykali v domoch.
Bolo neuveriteľne náročné zmeniť myslenie roľníkov, a tiež bolo takmer nemysliteľné ich presvedčiť o niečom novom, prospešnejšom, čo tu predtým nebolo, že im to prinesie lepšiu budúcnosť a kvalitu života. Mnohí verili iba dedičstvu svojich otcov a starých otcov.
V presviedčaní roľníkov neuspeli ani vyškolení agitátori z ONV (Obecný národný výbor) v T. Sústavné presviedčanie a získavanie roľníkov do JRD trvalo až do leta 1952. Týmto spôsobom presviedčania sa ich podarilo získať iba niekoľko. Ostatní roľníci keď videli, že sa presviedčaniu k vstupu do JRD nevyhnú, vpustili do domu na kus reči krajských kvalifikovaných agitátorov KNV (Krajský národný výbor) a straníckych aktivistov z vyšších orgánov.
Agitátori postupne navštevovali všetky rodiny malých i stredných roľníkov v obci, citlivým prístupom a premyslenou presvedčovacou metódou im trpezlivo vysvetľovali pozitívne výhody, prednosti a úžitok spoločného hospodárenia v JRD. Napokon boli úspešní.
Roľníci, ktorých získali, sa podpísaním členskej prihlášky do JRD stali jeho členmi. Tí, čo ešte stále váhali, nabrali odvahu až po vybubnovanom ozname o poslednej možnosti vstupu do JRD. Akoby sa boli naplašili, keď na nepísaný povel väčšina roľníkov prišla podpísať prihlášku do novo vznikajúceho družstva – JRD III. typu.
Publikované so súhlasom Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a autorky, Zuzany Profantovej.
