Prinášame vám ďalší diel zo série Žili sme v socializme: Helena.
Zdravotná starostlivosť za socializmu
V oblasti zdravotnej starostlivosti bola za socializmu stabilita, istota a starostlivejší prístup k pacientovi. Na odborné zdravotné vyšetrenie alebo ošetrenie v okresnej poliklinike nemuseli pacienti vstávať z postele či v zime, či v lete už po pol noci, v skorých ranných hodinách, ako je to dnes, aby si pred poliklinikou v okresnom meste vystáli v rade svoje poradie a dostali sa vôbec na rad.
Za socializmu bol pracujúci človek slušne zabezpečený aj počas svojej práceneschopnosti. Poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, využíval nárok na pravidelné lekárske ošetrenie a každoročné zdravotné kontroly, liečebné pobyty a podobne.
Zriaďovali sa a pribúdali ďalšie sociálne zariadenia, ako boli miestnosti na prezliekanie, sprchovanie a odkladanie si osobných vecí. Všetky pracovné úseky JRD, najmä v živočíšnej výrobe v kravínoch a ošipárňach, i úsek mechanizácie boli vybavené kovovými osobnými skrinkami a sociálnym zariadením.
V obci sa i vďaka podpore JRD vybudovala materská škola, nová základná škola, kultúrny dom, asfaltové cesty, 5 osembytových jednotiek, pribudlo neskutočne veľa nových moderných domov, životná úroveň neustále narastala a upevňovala sa v každej rodine.
Vplyv nového politického systému v základných školách a nástup reforiem aj do škôl v roku 1950
Obdobie rokov 1948 – 1949 po štátnom prevrate, kedy som nastupovala do prvého ročníka ľudovej cirkevnej školy vo V., pre mňa znamenalo prvé dotyky s nepatrným chápaním nového politického usporiadania okolo nás. Ešte som nevedela, že tieto roky predstavujú začiatok socializmu. Najskôr som tej prevratovej trme-vrme v rodine, ani v škole nerozumela, ale keď polemiky, pochybnosti a rôzne verzie o nástupe nového zriadenia neustávali, naopak, stále sa opakovali, napokon sa mi, i keď ešte nie tak výrazne, zafixovali do pamäti.
Škola, do ktorej som nastupovala, bola na priečelí budovy označená veľkými písmenami cirkevného nápisu, ako Rímsko-katolícka cirkevná ľudová škola. Bola to štvortriedna jednoposchodová škola, v obci postavená ešte v 30. rokoch 20. storočia. Každá trieda bola na prostriedku hlavnej steny opatrená krížom. Na ľavej hornej strane priečelnej steny visel portrét prezidenta.
Odmalička som bola rodičmi vychovávaná ako veriaca kresťanka – katolíčka. Toto náboženstvo vyznávali aj všetci žiaci ľudovej školy. Prvý ročník základ-nej školy prebiehal ešte v duchu predchádzajúceho politického režimu, teda kapitalizmu. Ale v druhom ročníku, t. j. od druhého školského polroku 1949, už bolo cítiť dôsledky februárového prevratu z roku 1948.
V zmysle prijatých uznesení zjazdu ÚV KSČ (Ústredný výbor Komunistickej strany Československa) a jeho plánu sociálneho a hospodárskeho rozvoja sa socializmus rozbiehal vo všetkých jeho podobách, formách, verziách, variáciách, a to na všetkých úsekoch národného hospodárstva a inštitúcií.
Publikované so súhlasom Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a autorky, Zuzany Profantovej.
