Akýkoľvek protest by sa pre dosiahnutie svojho cieľa nemal vystríhať iba svojich nepriateľov, ale aj falošných priateľov. Sú ich však študenti stredných a vysokých škôl, organizujúci protikorupčné pochody, medzi sebou schopní rozoznať?
Ich reprezentant a, zatiaľ, nevolič David Straka sa prihlásil ku generácii Z, keď vyhlásil „my nečítame, často len pozeráme Facebook a videá.“ Nuž, ako človek pobúrený spoločenskou korupciou a dožadujúci sa vyšetrenia korupčných káuz by si mohol nájsť čas na oboznámenie sa so spisom Gorila, ktorý chce, mimochodom, nechať prešetriť.
Dočítal by sa tam ako sa oligarchovia nazývajú akcionármi politických strán, ako pred voľbami dohodujú možné koalície, ako rozdávajú úplatky a provízie, rozdeľujú nominácie na posty, až by mu z toho vari prišlo i nevoľno. Vtedy by si mohol povedať, že maturanti nie sú tak naivní, aby naleteli „šmejdom“ a neuveria každému. Uvedomil by si, že nápisy na tričkách, ktoré protestujúcim dodáva Igor Matovič, sú prikrátke. Malo by na nich stáť „Smeráci kryjú zlodejov, ktorých stvorili ruskovci a dzurindovci.“
Videl by to, čo na premietaní filmu Od Fica do Fica, povedala jeho autorka Zuzana Piussi, že najhorší zo všetkých žiaľ nie je premiér. Odvolaním ministra Roberta Kaliňáka alebo vymenením hoci i celej vlády oligarchovia nestratia vplyv či apetít na štát, akurát prejdú k ďalšiemu chodu. Jednoznačný vinník tu totiž -ako dodáva sám autor spisu Peter Holúbek- neexistuje: „Do tohto stavu sme postupne dospeli a nejakým spôsobom sa na vine podieľame všetci.“ Niektorí prostredníctvom pomoci nakloneným kandidátom, iní mlčaním v práci, ďalší obhajobou iba zdanlivo slušných politikov.
O tom, že veci nie sú také jednoduché, ako sa zdajú, svedčí aj kauza Ladislav Bašternák. Je len šťastím opozície, že jej naklonené médiá nikde neuvádzajú, že prvé miliónové vratky DPH vyplatili podnikateľovým eseročkám nominanti Dzurindovej a Radičovej vlády. Nespomínajú ani to, že spoločníkom v projekte Bonaparte, skolaudovaného za zvláštnych okolností, bol pravicový politik bratislavskej samosprávy pochádzajúci z tábora OĽaNO-NOVA a SaS. Na túto skutočnosť musel upozorniť až bývalý redaktor SME a spravodajca Peter Tóth vo svojom blogu. Zverejnenie týchto faktov by skomplikovalo jednostrannosť protestov, prípadne ukázalo, že živočíšny druh Bašternák nie je smerácky endemit, ale darí sa mu vždy a všade.
Ešte pred letnými prázdninami bol pre lídrov protikorupčných protestov morálnym vzorom nepoškvrnenosti prezident. Dnes sa však ukazuje, že financie na svoju predvolebnú kampaň Kiska získal, ako hovorí novinár Vagovič, taktiež „vlastnou hlavou“. Na svoju propagáciu vynaložil peniaze z nezdokladovaných príjmov, pričom je možné, že prekročil limit stanovený zákonom. Síce inak ako sa zamýšľalo, no prezident nám takto názorne demonštroval, že korupciu nemožno poraziť iba moralizovaním a apelovaním na dobré mravy ľudí. Na vlastnom príklade ukázal, že ak nevezmeme do úvahy systémový rozmer problému, necháme sa ďalej vodiť za nos.
Tak, ako si reálny socializmus zabezpečoval širokú lojalitu más ponúkaním kariérnych a iných výhod tým, čo s ním spolupracovali, ponúka kapitalistický režim za vernosť materiálne výhody všetkým poslušným. Možnosť poistiť si miesto, dosiahnuť kariérny postup, či dopomôcť si k malému príjmu sú v neistej dobe neodolateľnými lákadlami. Ľudia, ktorí sú na systéme závislí, nemajú motiváciu zmeniť princíp jeho fungovania. Získať totiž môžu iba málo, no stratiť príliš veľa.
Zostáva teda iba dodať, že ak boli niektoré subjekty schopné nadobudnúť toľký majetok na úkor spoločnosti, či sa nájde medzi ľuďmi dostatočná vôľa obmedziť ho, príp. získať späť? Alebo nám ostane iba viera, že sa polepšia a dobrovoľne vzdajú svojho vplyvu na spoločnosť. Zdá sa však, že ak by to aj chceli, šli by proti sebe.
Článok vyšiel v denníku Pravda.
Foto: Matúš Benian (zdroj: Flickr)
