Respirátory vraj musí niekto zaplatiť. Akoby sme to nevedeli.
Znova sme sa dočkali prednášky o tom, ako niečo, čo by mohlo byť zadarmo, by predsa zadarmo nebolo a aj tak by to museli zaplatiť daňoví poplatníci.
Premiér Igor Matovič v tomto duchu odpovedal na novinársku otázku o prípadnej distribúcii respirátorov medzi obyvateľov. Okrem toho, že premiér vysvetľuje niečo, čomu každý rozumie aj bez jeho mudrovania, tak by sme sa naozaj mohli začať na túto tému rozprávať serióznejšie a bez demagógie.
Dojmológia nad dáta
Netreba sa hádať o tom, či je dobrým riešením distribuovať respirátory medzi obyvateľov zadarmo, alebo nie. Pozrime sa na prípadné nastavenie takéhoto opatrenia, na jeho náklady a prínosy. Až na základe takejto analýzy, ktorú by mohli vypracovať, napríklad, v Útvare hodnoty za peniaze v spolupráci s Inštitútom zdravotnej politiky (ak vôbec funguje, však?), by mali zodpovední vynášať definitívne súdy.
Nič také nemáme, dočkali sme sa len opakovania nikým nespochybňovaných právd. Služby štátu, ktoré štát poskytuje občanom zadarmo, niekto zaplatiť musí, z daní a odvodov. Na to máme štát a daňový systém. Jeho nastavenie a efektivita sú iná záležitosť, no základ je jasný všetkým. Dúfajme, že aj premiérovi.
Každý občan tejto republiky využíva mnohé služby štátu, ktoré nie sú také zjavné, no sú zadarmo
Množstvo služieb zadarmo
Každý občan tejto republiky využíva mnohé služby štátu, ktoré nie sú také zjavné, no sú zadarmo. Keď kráčame po chodníku, ceste či moste, ktorý postavil štát alebo samospráva z daní občanov. Keď sa autom, bicyklom, alebo v MHD presúvame po cestách, ktoré postavil štát a samosprávy, tak nikde, okrem diaľníc, sa nevyberá poplatok za ich užívanie. Keď naše deti chodia do škôl, ktoré tiež niekto postavil z daní a pred vchodom nestojí pokladnička, aby sme výstavbu školy zaplatili. Keď voláme na tiesňové linky zadarmo, hoci aj túto službu musí niekto musí zaplatiť.
A takýchto „drobných“ služieb štátu, ktoré nám poskytuje zdarma, je veľké množstvo a aby sme nemuseli platiť za každú zvlášť, tak preto platíme dane.
Aj premiér
Rovnako aj premiér, z titulu svojej funkcie, nemusí platiť pri nastúpení do vládnej limuzíny alebo vládneho špeciálu. Jeho dom chránia príslušníci úradu na ochranu vládnych činiteľov a nepýtajú od neho peniaze. Nemali by sme ho poučiť, že tieto služby nie sú zadarmo, ale musia ich zaplatiť daňoví poplatníci?
Dokonca Matovičové obľúbené plošné testovanie zaplatil štát, samosprávy. Prvé kolo testovania zabezpečovala armáda, ktorej príslušníci nepracovali zdarma, rovnako ako bolo potrebné zaplatiť aj policajtov, hasičov a zdravotníkov. Nikto od testovaných občanov nevyberal vstupné. Vtedy prečo premiér na tlačovke nepoučoval verejnosť, že zadarmo nie je zadarmo?
Späť k respirátorom zdarma
Možno by sme ho mohli poslať do zahraničia, aby aj tamojších lídrov oboznámil, nielen s procesom tvorby svojej frizúry, ale aj s mocnou teóriou „zadarmo nie je zadarmo!“. Ak sa porovnáme s Rakúskom, kde ohrozeným skupinám štát poskytne respirátory, pre ostatných určil nulovú DPH a maximálnu predajnú cenu na tento tovar – tak je pohľad značne tristný. U nás rozpráva premiér, bez toho, aby mal dáta, ako by respirátory zadarmo museli zaplatiť daňoví poplatníci.
Navrhnime anketu
Mimochodom, Rakúsko nevlastní vlá dny špeciál a jeho politici lietajú do zahraničia linkovými spojmi.
Premiér obľubuje internetové ankety, nemohol by jednu vypísať aj v tomto prípade? Nech sa opýta občanov, čo by radšej zaplatili zo svojich daní. Či respirátory pre dôchodcov a chorých, alebo náklady na vládny špeciál.
Skrátená verzia textu vyšla pôvodne v denníku SME.
Poznámka: rozhodnutie vlády SR zaviesť nulovú sadzbu DPH na respirátory prišlo až po napísaní a zverejnení textu v denníku SME.
