Ak je to „naša vojna“, potom musíme zohrávať úlohu aj v mierových rokovaniach

od Marcus Stanley

O tom, že nemôžeme len posielať zbrane na Ukrajinu, píše Marcus Stanley. Celý článok si môžete pozrieť tu.

Obrovský nový balík americkej pomoci Ukrajine vo výške 40 miliárd dolárov potvrdil jedno – vojna na Ukrajine sa stala aj americkou vojnou, zástupným konfliktom medzi USA a Ruskom.

Ako keby zaznel neviditeľný signál, z toho, čo bolo kedysi kontroverzné, je teraz konsenzus. Časopis New Yorker oznámil, že ukrajinská vojna je teraz americkou vojnou. CNN poukázala na „nové uvedomenie si“, že vojna prešla z odporu voči krutej ruskej invázii k „potenciálne roky trvajúcemu boju o moc“.

Medzitým vplyvní kongresmani ako Seth Moulton novinárom povedali, „musíme si uvedomiť, že sme vo vojne, a nie sme vo vojne len preto, aby sme podporili Ukrajincov. V zásade sme vo vojne, aj keď proxy, s Ruskom.

Už samotný rozsah pomoci Ukrajine objasňuje ústrednú úlohu USA v konflikte. V súčte s marcovým balíkom vo výške 13,6 miliardy dolárov a čakajúcou novou infúziou vo výške 40 miliárd dolárov poskytnú USA Ukrajine viac ako 50 miliárd dolárov, čo je takmer jedna tretina predvojnového HDP Ukrajiny. To je akoby cudzia krajina poskytla USA 7 biliónov dolárov. Ukrajinci bojujú v prvej línii, ale pokiaľ ide o materiálne zdroje, Ukrajina je v skutočnosti protektorátom USA.

Balík tiež naznačuje, že mnohí vo Washingtone sa chystajú na dlhú vojnu — mnohé oprávnenia na financovanie v návrhu zákona platia do septembra 2024.

Existuje však jedna výnimka z ochoty USA hrať ústrednú úlohu vo vojne, a tou je dosiahnutie mieru. Existuje enormný rozpor medzi obrovskými zdrojmi, ktoré sú k dispozícii na vyzbrojenie Ukrajincov, a úsilím vynaloženým na diplomatickom fronte na ukončenie vojny. To sa nezmení, kým nedôjde k skutočnému domácemu politickému tlaku, aby sme spojili našu vojenskú pomoc Ukrajine s realistickou diplomatickou stratégiou na ukončenie tejto vojny. Takáto stratégia je nevyhnutná na realizáciu záujmu USA o udržateľný a mierový európsky bezpečnostný poriadok a na predchádzanie ničivým vplyvom dlhotrvajúceho konfliktu.

Od toho sme však veľmi ďaleko. V ostrom kontraste s prúdom odvážnych vyhlásení o potrebe oslabiť Rusov a zabezpečiť ich strategickú porážku, sa otázky o možnej úlohe USA pri dosahovaní urovnania konfliktu zvyčajne stretávajú s odmietavým pokrčením plecami.

Implicitné tvrdenia ministra Blinkena – že zo strany Rusov neexistuje žiadna otvorenosť voči akémukoľvek dohodnutému mieru, a že dosiahnutie takéhoto mieru je čisto ukrajinskou záležitosťou – sú drastickým zjednodušením. Priame rusko-ukrajinské rozhovory prebiehali ešte koncom marca na báze kombinácie ukrajinskej neutrality, bezpečnostných záruk pre krajinu a územného vyrovnania  na Donbase a Kryme. Na svojom nedávnom stretnutí s generálnym tajomníkom OSN Guterresom Putin tvrdil, že Rusko chce pokračovať v rokovaniach, ale rozhovory stroskotali, pretože Ukrajina náhle stiahla svoju ponuku rokovať o územnom usporiadaní Krymu a Donbasu.

Nedávno vedúci Zelenského kancelárie „zdôraznil, že pre Ukrajinu je dôležité, aby sa táto vojna nepredlžovala, pretože vyčerpaním Ruska si zároveň vezme životy Ukrajincov a zničí naše mestá a infraštruktúru“. Dlhotrvajúca vojna by bola pre Ukrajinu ešte väčšou katastrofou ako katastrofa, ktorá už vznikla v dôsledku konfliktu, ktorý vysídlil takmer 30 percent obyvateľstva.

USA majú asi najmenšiu motiváciu na rýchle ukončenie vojny. Z jednoduchého pohľadu, ktorý sa zameriava na to, aby sa prosto oslabilo Rusko, sa rozšírenie brutálne deštruktívnej vojny na jeho hraniciach môže zdať rozumné. Napriek vynaloženým obrovským sumám sú náklady na túto vojnu pre USA malé v porovnaní s jej dopadom na Rusko, Ukrajinu a dokonca aj našich európskych spojencov.

Ako nedávno povedal republikánsky kongresman Dan Crenshaw, „investovať do zničenia armády nášho protivníka bez straty jedinej americkej jednotky mi pripadá ako dobrý nápad“. Či už si to priznáme alebo nie, napriek obrovskému počtu obetí vojny na Ukrajine, mnohí vo Washingtone s tým pravdepodobne súhlasia.

V správach o rusko-ukrajinských rokovaniach kyjevský portál Ukrayinska Pravda tvrdil , že začiatkom apríla Boris Johnson oznámil prezidentovi Zelenskému, že „kolektívny Západ“ nie je pripravený podpísať dohody s Putinom na podporu ukrajinského vyjednávacieho úsilia. Podľa ich zdrojov slabosť Ruska vzdialila Západ od myšlienky na dohodu – „existuje šanca zatlačiť na neho [Putina]. A Západ to chce využiť.“

 

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!