Ako sa nezaoberať nerovnosťou

od Tomáš Profant

Nerovnosť je podľa niektorých motivačná, ďalší a ďalšie ju však vnímajú ako problém. Na význame v nedávnom období začala získavať s publikáciou Kapitál v 21. storočí od Thomasa Pikettyho v roku 2014, avšak už predtým sa o nej hovorilo v OSN a dokonca aj v Davose. Po rokoch neoliberalizmu a dôraze na chudobu šlo o svieži ľavicový vánok v medzinárodných ideologických vodách. Veci došli až tak ďaleko, že cieľ znížiť nerovnosti v rámci krajín a medzi nimi sa stal súčasťou Cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ku ktorým sa hlásia všetci významní aktéri medzinárodných vzťahov.

Samotný cieľ však bol kritizovaný pre svoju nedostatočnosť. Podľa Sakiko Fukuda-Parr z newyorskej New School sa cieľ zníženia nerovnosti pri bližšom pohľade ukazuje byť cieľom inkluzívneho rastu, ktorý sa viac zameriava na chudobu a otázke extrémnej nerovnosti a koncentrácie bohatstva sa nevenuje.

Robí tak prostredníctvom čiastkových cieľov a indikátorov. Najdôležitejším čiastkovým cieľom je snaha dosiahnuť rast príjmov spodných 40 % populácie na úrovni vyššej ako je celoštátny priemer. Problémom tohto cieľa je, že nezaisťuje pokles nerovnosti.

Aj keď bude príjem chudobných rásť rýchlejšie ako príjem priemeru spoločnosti, stále to neznamená, že nemôže rásť pomalšie ako príjem najbohatšieho percenta obyvateľstva. Čiastkový cieľ teda môže odporovať hlavnému cieľu zníženia nerovnosti.

Omnoho viac ako nerovnosťou sa tento cieľ zaoberá problematikou chudoby. Na to poukazuje aj argumentácia Svetovej banky, ktorá je pôvodcom indikátora „zdieľanej prosperity“ merajúceho práve rýchlosť rastu spodných 40 %. Podľa tejto inštitúcie je síce rast dôležitý, ale „pokrok sa meria tým, ako sú takéto zisky zdieľané s najchudobnejšími členmi spoločnosti.“

Počas vyjednávania bol ako indikátor merania nerovnosti navrhovaný Palmov index, ktorý meria pomer medzi príjmom 10 % najbohatších a 40 % najchudobnejších obyvateľov krajiny. Napríklad Joseph Stiglitz navrhoval, aby príjem 10 % najbohatších po zdanení bol nižší ako príjem 40 % najchudobnejších po poskytnutí sociálnych dávok. Napriek podpore od odborov, mnohých mimovládok a akademikov a akademičiek sa presadil menej silný čiastkový cieľ, ktorý obmedzuje celú snahu o znižovanie extrémnej nerovnosti vo svete na boj proti chudobe.

Fukuda-Parr len veľmi zbežne zmieňuje ďalší čiastkový cieľ: Prijať politické opatrenia, hlavne vo fiškálnej a mzdovej oblasti a v oblasti sociálnej ochrany a postupne dosiahnuť väčšiu rovnosť. Ten sa má merať okrem iného indikátorom podielu práce na HDP. Hoci tento podiel (nemeraný vo všetkých krajinách) nutne nezachytáva prijaté politické opatrenia, obvykle je v pozitívnom vzťahu k poklesu príjmovej nerovnosti.

Tá majetková však naďalej ostáva mimo záber rámca súčasného globálneho vládnutia.

Autor je seniorným výskumníkom v pražskom Ústave medzinárodných vzťahov.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články