Vízia jednej krajiny Progresívneho Slovenska prezrádza neoliberálne smerovanie tejto strany s drobnými ústupkami doľava.

Dnes začíname implementovať Agendu 2030 a zároveň vidíme, kam rozvoj smeruje. Od hurikánov k záplavám, od fašizmu do stredu a späť.

Zdá sa, že v oblasti šírenia xenofóbie, rasistických názorov a s tým spojených hoaxov – existuje v slovenskom verejnom priestore dvojaký prístup. V odsúdení kotlebovskej nenávistnej rétoriky panuje síce v demokratickom tábore široký spoločenský konsenzus, to však už ale zrejme neplatí v prípade diskusií o izraelsko – palestínskych vzťahoch, kedy sa z niektorých demokratických liberálov stávajú predstavitelia proizraelskej propagandy. Jedným z takýchto predstaviteľov je aj Radoslav Bránik, ktorému vo svojom článku venuje oprávnenú kritickú pozornosť Kamil Kandalft.

Organizátori festivalu Jeden svet, ktorého nosnou témou je dodržiavanie ľudských práv, sa minulý rok dopustili prešľapu, keď svojmu heslu ”Odmyslime si múry medzi nami” pridali obsah, z ktorého mrazí

Zástupy migrantov prichádzajúcich do Európy po mori, ktoré máme možnosť sledovať v televízii, na nás pôsobia zneisťujúco až ohrozujúco. Ak spoločnosť zlyháva pre migrantov a nedokáže im zabezpečiť pomoc, nefunguje ani pre nás.

Prinášame vám ďalší diel zo série Žili sme v socializme: Helena.

Strašidlá Marxa nás stále mátajú.

Prinášame vám ďalší diel zo série Žili sme v socializme: Helena.

Dialóg medzi marxizmom a kresťanstvom je postavený na styčných bodoch, ktoré tvorí najmä túžba po zmene a tvorivý prístup ku skutočnosti. Ivan Štampach z partnerského webu Deník Referendum prichádza s recenziou knihy „Premeny marxisticko-kresťanského dialógu v Československu“, ktorá sa orientuje na vzájomný vzťah týchto dvoch smerov.

Ľudia žalujú korporácie, rasizmus bujnie v misiách OSN, MMF na Ukrajine zhoršuje pozíciu žien a ideologicky sa posúva preč od nerovnosti, Mozambik je opäť v dlhovej pasci.

Prinášame vám ďalší diel zo série Žili sme v socializme: Helena.

Dnes do slovenských kín vstupuje nový film bratov Svěrákovcov. Čo si o ňom myslí filmový kritik Kamil Fila?

V rozhovore pre dvojtýždenník A2 pomenúva Britský historik Roger Griffin kultúrny základ fašizmu, ktorý stojí na protipóle voči individualistickej Západnej forme kultúry. Modernita plná ekonomických a sociálnych kríz je špecifická tým, že priamo upozorňuje na identitárnu a kultúrnu roztrieštenosť jednotlivcov v spoločnosti. Fašizmus, v súčasnosti pretavený najmä do podoby radikálneho pravicového populizmu, dokáže reagovať na vzniknutú situáciu pomocou svojej transformácie a hľadania nových spôsobov ako zostať naďalej fašizmom – hoci aj v novej kultúrnej podobe.

Hoci platí, že aj stredná trieda na Slovensku prečerpáva zdroje viac ako jej náleží, príčinou sú najmä spoločenské motivácie.

Tento článok prináša zhrnutie realizovaného projektu Odborovo organizovaní a neorganizovaní pracujúci chudobní, ktorý realizovalo Občianske združenie POLE v spolupráci s nadáciou Rosa Luxemburg Stiftung.

Nedávne udalosti nielen v Poľsku a Maďarsku sú prejavom konfliktu medzi národnými elitami a nadnárodnými inštitúciami v kontexte globálneho kapitalizmu.

Rozhovor s Philipom Lymberym odkrýva možnosti uživenia rastúcej populácie bez priemyslového chovu zvierat. Interview priniesla Sedmá generace.