Prinášame vám ďalší diel zo série Žili sme v socializme: Helena.
Pioniersky sľub
Pioniersky sľub bola veľká udalosť na škole. Žiaci, ktorí ho išli skladať, boli k nemu aj primerane oblečení: dievčatá v bielych blúzach a tmavomodrých sukničkách, chlapci v bielych košeliach a tmavých nohaviciach. Budúci pionieri sa na prípravných schôdzkach naučili pioniersky sľub, zásady správania pioniera a zdraviť pionierskym pozdravom s vystretou pravou rukou k čelu.
Skupinová alebo oddielová vedúca, tiež dekorovaná červenou šatkou, predniesla pioniersky sľub a pozdravila nových nastávajúcich pionierov heslom: „Budovať a brániť vlasť buď pripravený!“ a pionieri hromadne odpovedali: „Vždy pripravení!“. Potom im skupinová vedúca popriväzovala na krk červené šatky a pripäla pioniersky farebný kovový odznak.
Pioniersky odznak pozostával z otvorenej knihy, nad ktorou plápolali tri červené plamienky a v jej strede viala malá československá zástavka. Každý pionier dostal vlastný pioniersky preukaz. Červené šatky nosili pionieri na bežnom oblečení aj do školy, a to každý deň na celé vyučovanie. Pionierska rovnošata sa nosila len na slávnostné a významné udalosti v obci, v škole, oslavách a podobne.
Paradox náboženstva a pioniera
Aj počas socializmu sa na školách vyučovala náboženská výchova. Bol tu však jeden paradox. Pionieri si svoje červené šatky na hodinu náboženstva poodväzovali a skryli, a potom po hodine si ich znovu rýchlo popriväzovali a šli s nimi až domov alebo si ich cestou odviazali a schovali do tašky. Nepamätám si, či si to tak vyučujúci kňaz želal alebo to žiaci robili z tolerancie k nemu, alebo či to dokonca mali prikázané z rodiny. Kňaz aj tak vedel, že si deti poschovávali pionierske šatky, ale nebránil im v tom.
Bola to dvojzmyselná výchova detí, ktoré boli zneistené, viac-menej dezorientované, lebo sa nevyznali v nových výdobytkoch pokrokovej doby a jej myslenia. Chceli byť aj katolíkmi, ale aj pioniermi. Vlastne boli aj jedným aj druhým. Doba to tak priniesla i chcela.
Na pionierskych schôdzkach sa nehovorilo nič proti náboženstvu, ani sa nezakazovalo chodiť do kostola, ani na vyučovanie náboženstva. Tomu sa ponechal voľný priebeh podľa vlastného rozhodnutia a uváženia dieťaťa a jeho rodičov. Zákazom by deti len zbytočne odrádzali od pionierskej alebo iskričkovej aktivity, čo si možno aj uvedomovali.
Postupom času po roku 1970 bol vytipovaný a zostrojený nielen pioniersky, ale aj iskričkový úbor. U pionierov to bola bledomodrá košeľa s náplecníkmi a hornými vreckami na ľavej strane s našitým pionierskym odznakom. Tak bledomodrá košeľa vystriedala bielu blúzku.
Sukňa bola tmavomodrá, skladaná a zdobil ju opasok, na ktorom bola pracka. Presnejší opis si už nepamätám, lebo pionierska móda prišla až po mojom ukončení základnej školy. Pamätám si ju už len čiastočne, hoci som aj moje dve dcéry obliekala do iskričkovej a pionierskej rovnošaty.
Publikované so súhlasom Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a autorky, Zuzany Profantovej.
