Trainspotting 2 nesklamal, tvrdia fanúšikovia. Kamil Fila sa pýta, čo stojí za úspechom pokračovania kultovej snímky režiséra Dannyho Boylea? Je T2 naozaj kvalitným filmovým dielom alebo v nás vzbudzuje potešenie skôr nostalgia, ktorá s ním automaticky prichádza?

Pred dvoma týždňami Denník N vyšiel so senzačným tvrdením v nadpise, že ako prvý v Únií ideme liečiť s liekom z Kuby, ktorý údajne neprejde našim a ani európskym schvaľovaním. Hoci článok poukazuje na pozitíva nového lieku, je to práve nadpis, ktorý nám ukazuje ideologické mechanizmy pôsobiace v Denníku N.

Často sa stáva, že keď prichádzame do styku s niečím čo nám dovtedy bolo cudzie a vzdialené, pociťujeme akýsi zvláštny druh strachu. Bojíme sa „Ich“ (nech už si pod týmto pojmom predstavíme čokoľvek) jednoducho preto, že sú iní. Iní ako my, iní ako naši blízki – sú mimo našej bezpečnej zóny, v ktorej hľadáme oporu a istotu. Isté však je, že vďaka tomuto mnohokrát iracionálnemu strachu z neznámeho, vytvárame nespočetné množstvo hraníc, ktoré nám bránia v snahe o vzájomné porozumenie a vytváranie spoločných predstáv a cieľov smerujúcich ku skvalitňovaniu spoločného životného priestoru.

Ako sa „tradičné médiá“ správajú rovnako, alebo aj horšie ako „konšpiračné médiá“ a ako tento fakt súvisí s existenciou triednej spoločnosti?

V posledných rokoch aj na Slovensko dorazil boom mestského plánovania. Na trhu sa súčasne objavuje množstvo príručiek, ktoré majú pri tom napomôcť. Podstatné však je si uvedomiť, že o tom, ako zmeniť mesto tak, aby bolo pre všetkých, nemá právo rozhodovať iba odborná verejnosť. Rovnako sa diskusia týka širokej plejády ľudí, ktorí v meste žijú, nakoľko tým mesto utvárajú.

Cesty premien in-yer-face poetiky v divadle sleduje amerikanista Ivan Lacko. Kultový Trainspotting a ďalšie diela hrajúce sa s hypernaturalizmom predstavujú silný umelecký prúd 90.-tych rokov. Našiel odozvy v slovenskom umení a v súčasnosnom divadle či seriálovej produkcii sa dostáva ku slovu svojím spracovaním tém virtuality a digitálnych médií v našich životoch.

Zobrazovanie Izraela ako demokracie zneviditeľňuje vojenskú diktatúru, oslabuje oprávnenú kritiku voči nemu a uľahčuje mu pokračovať v uplatňovaní represívneho režimu, ktorý je príčinou kolobehu zabíjania.

Matica slovenská na svojom webe uverejnila krátke video, ktoré sa zaoberalo otázkou, „čo by bolo keby“ nedošlo k 14. marcu 1939.

Prinášame vám ďalší diel zo série Žili sme v socializme: Helena. Dnes nám pani Helena porozpráva o…

Film režiséra Kena Loacha analyzuje absurdnú byrokraciu sociálneho systému vo Veľkej Británii.

Účelom tohto článku nie je tvrdiť, že ideológia či metódy stalinizmu sa v iných formách etablovali na západe, alebo že neokonzervativizmus bol priamo napojený na trockizmus alebo na iných komunistov. Ide mi o „stalinizmus“ ako nadávku, provokáciu s účelom ukázať, že porovnateľný, ak nie väčší teror sa odohrával na západe práve po skončení stalinistického a maoistického teroru na východe. K detailom antikomunistickej ideológie a terorizmu sa vrátim ešte neskôr.

Malcolm X bol zavraždený pred 52 rokmi, 21. februára 1965.

Globálny návrat náboženstva do verejnej ako aj súkromnej sféry, so sebou prináša mnohé otázky. Jedna z nich smeruje k problému vzťahu kresťanského a ľavicového myslenia. Kresťanská ľavica si so sebou nesie svoje špecifiká, ktoré sa odzrkadľujú v idealizme ducha. Ide o zaujímavú syntézu, v ktorej je ústredným faktorom dôraz na duchovno, spolu s kritikou sociálnej nespravodlivosti. V praxi existuje široké spektrum ľavicovo kresťanských prúdov – pričom otázka pre všetkých ľavicovo orientovaných kresťanov je spoločná: „Aká je v súčasnosti v našom svete nádej na zmenu, záchranu, transformáciu či nové možnosti?“

Európa dnes predstavuje domácnosť, ktorej živiteľ vyčíta ostatným členom, že na nich iba dopláca. Nejde o partnerstvo krajín, ale o nezávislé krajiny zodpovedné za svoje vlastné financie.

Prinášame vám ďalší diel zo série Žili sme v socializme: Helena. Dnes nám pani Helena porozpráva o svojej mame.

Kto a ako hovorí verejne o znásilnení? O tom, že hlas obetí sexuálneho násilia môže zmeniť vnímanie aj tam, kde predtým zľahčovanie bavilo spoločnosť, píše izraelská novinárka a filmárka Yael Sherer.

Tomáš Profant recenzuje knihu Dana Brockingtona, Aktivizmus celebrít a medzinárodný rozvoj.

La La Land je muzikálom a anti-muzikálom v jednom. Ulahodí divákom i kritičkám kapitalizmu.

Pre náboženstvá býva utrpenie východiskom k vyššiemu zmyslu alebo oslobodením. Oplatí sa znášať útrapy, alebo ide len o vypočítavý spôsob, ako zmieriť ľudí s príkorím mocných? A môže utrpenie plniť obrodzujúcu funkciu ako dodať životu novú silu? Na čo však slúži život plný strasti?

Strastiplné cesty odborového hnutia a štrajkov na Slovensku v jeho novodobej histórii.