Pri príležitosti Sviatku práce píše Emma Bowmanová. Celý text si môžete prečítať tu.
Prvý máj oslavujú pracujúci na celom svete. Zatiaľ čo tento deň má svoj pôvod v boji amerických robotníkov za kratší pracovný čas, USA Medzinárodný deň práce oficiálne neuznávajú.
Odpor USA oslavovať Medzinárodný deň práce pramení z neochoty podporiť celosvetovú jednotu robotníckej triedy, tvrdia historici. „Vládnuca trieda nechcela mať medzinárodne prepojenú veľmi aktívnu pracovnú silu,“ povedal Peter Linebaugh, autor knihy ‚Neúplné, pravdivé, autentické a nádherné dejiny 1. mája‘. „Proti princípu jednoty robotníckej triedy alebo jednoty odborov bol použitý princíp národného patriotizmu.“
Prvý máj v Amerike sa zrodil z hnutia za 8-hodinový pracovný čas v Chicagu v 19. storočí. V tom čase, keď sa kapitalistický systém presadil v Amerike priemyselnej éry, podmienky robotníckej triedy sa zhoršili. 16-hodinová zmena nebola pre robotníkov v tom čase ničím výnimočným. Desaťročia predtým, ako sa 8-hodinový pracovný deň stal v krajine normou, organizácia teraz známa ako Americká federácia práce stanovila 1. máj 1886 ako dátum, kedy by pracovníci v celej krajine mali vstúpiť do štrajku za požiadavku 8-hodinového pracovného času. „Dôvodom bolo, že desaťročie predtým bola hrozná nezamestnanosť… a predsa vďaka novým technológiám zamestnávatelia ešte viac zbohatli“ hovorí Bill Edelman, profesor pracovných štúdií.
Je to deň, ktorý oslavuje reformy a revolúciu, politické diskusie a petície, povedal Linebaugh, každý si v ňom nájde niečo svoje.
No, možno nie každý.
„Nie je v ňom nič pre triedu kapitalistov,“ hovorí Linebaugh.
